Veľmi dôležitým rituálom bolo pálenie Judáša, keď sa do nádoby vložili bahniatka, ktoré sa zapálili a popol z nich sa odložil na Popolcovú stredu. V Bielu sobotu sa pred kostolom spaľovali zvyšky posvätných predmetov, kňaz posväcoval oheň, ktorým sa zapaľovala hlavná svieca.
Veľkonočná nedeľa
Znamenala dlho očakávaný koniec pôstu. Pripadá vždy na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. Pripravené lahôdky si naši predkovia nechali posvätiť počas slávnostnej omše, čo sa ostatne zachovalo i do dnešných čias. Z kostola sa potom ponáhľali domov nielen kvôli jedlu, ale údajne ten, kto prišiel prvý, mal aj ako prvý dozretú úrodu. Pokiaľ ste po hostine niečo nechali, neodkladalo sa to na druhý deň, ale sa to muselo zakopať do zeme na poli. Posvätené bahniatka gazdovia vkladali koňom do postroja, prípadne do prvej vyoranej brázdy. Obradné bolo jedenie prvého vajíčka, ktoré sa rozdelilo medzi všetkých členov rodiny, aby sa zabezpečila súdržnosť rodiny.
Veľkonočný pondelok
Azda najviac sa do dnešných čias preniesli zvyky z Veľkonočného pondelka. Oblievania studenou vodou a šibanie na zabezpečenie krásy, zdravia a plodnosti je obľúbené dodnes. Málokto však už vie, že by malo ísť o vodu z potoka či rieky. Aj šibanie malo svoje prísne pravidlá – najprv sa mal mládenec dotknúť prútikom nôh dievčiny, aby bola vrtká, potom bokov, aby bola plodná a na záver rúk, aby bola pracovitá. Na vajíčka dievčatá kúpačom a šibačom písali i zamilované odkazy. A ak bola láska opätovaná, chlapec dievčaťu následne postavil pred dom máj a chystala sa svadba. V pondelok večer sa zvykla konať aj veľkonočný veselica.
Pridajte komentár