Košičania sa sťažujú na premnožené vretenice. Čo na to herpetológ?

Košičania sa na sociálnych sieťach sťažujú na veľký výskyt vreteníc. Vraj ich je veľa na sídlisku Ťahanovce, ale i na Alpinke, Hrešnej či v Čermeli. Opýtali sme sa preto herpetológa Milana Oselského, či tiež zaznamenal nárast ich počtu a ako pred nimi chrániť seba, prípadne psy počas venčenia.

Dušan Shaman Kuljaček zverejnil na sociálnej sieti výstrahu s veľavravnou fotografiou.

„Kto venčí na Sahare (lokalita na okraji sídliska – pozn. red.), dajte si pozor na vreteničky a svojich psích kámošov,” varoval najmä obyvateľov Ťahanoviec.

Pod jeho príspevkom sa rozpútala diskusia o prípadnom nebezpečenstve, ktoré ľuďom zo strany najjedovatejšieho slovenského hada číha. Košičania sa boja o seba i o psíky. Ružena Činčárová Čamajová sa podelila o informáciu, že „vraj ich je všade plno (Bankov, Čermeľ, Hrešná…).

Herpetológ Milan Oselský v tom však má jasno. „Každý rok na jar vychádzajú články o premnoženosti vreteníc a každý rok nám monitoring plazov ukazuje, že populácie plazov sú v tom lepšom prípade stabilné, v horšom klesajúce. Na jar si len ľudia viac všímajú plazy, pretože tráva ešte nie je dostatočne vysoká a plazy na jar hýria aktivitou. Hľadajú si po zime potravu, partnera na párenie a za tým sú ochotné prejsť aj veľké vzdialenosti, preto sa občas vyskytnú aj tam, kde sa bežne nevyskytujú a ľudia si ich častejšie všímajú. To je dôvod, prečo každú jar ľudia tvrdia, že sú hady premnožené.“

REKLAMA

Najviac vreteníc stretneme v okolí Ružína

Aj k nemu sa však už dostali reči o vysokom výskyte vreteníc v oblasti Ťahanoviec, osobne však nemal to šťastie žiadnu vidieť. “V okolí Košíc sa najviac vreteníc vyskytuje v pohoriach a kopcoch okolo Ružína.”

Keď však náhodou na zmiju natrafíte aj v pomerne nečakanom mestskom prostredí, zachovajte chladnú hlavu. „Hlavné je nechať ju na pokoji. Nechytať ju, nesnažiť sa ju zabiť ani preniesť. Ak ju necháte na pokoji a bude sa cítiť bezpečne, hneď sa odplazí. Keď sa ju však budete snažiť preniesť alebo zabiť, zvyšujete svoje šance na to byť pohryzený,” varuje odborník.

O psy sa obávať nemusíme. „Pes je oveľa nebezpečnejší pre vretenicu ako ona pre neho. Vretenice totiž často pri pohryzení nepustia žiaden jed a dajú len takzvané výstražné pohryzenie. Ak aj jed pustí, iba výnimočne sa jedná o niečo viac ako len o lokálnu reakciu. Samozrejme, netreba to však nikdy podceňovať a radšej ísť s pohryzením k veterinárovi.”

My sme mali šťastie zatiaľ len na užovku v MČ Košice – Barca v zástavbe rodinných domov, no aj to nás trošku zaskočilo. Podľa herpetológa však je nielen vreteníc, ale i všetkých iných hadov stále menej. “Boli časy, keď som v Košiciach robil odchyty na jar aj 3-4-krát týždenne, tohto roku som však ešte nerobil ani jeden.”

Pár slov o vretenici:

Je najrozšírenejším hadom sveta. Aj keď toleruje nižšie teploty, ak je na niekoľko hodín vystavená teplotám pod −3 °C uhynie. Pári sa od apríla do mája, hneď po prezimovaní. Vretenica je relatívne malý had (výnimočne môže narásť do 100 cm, dospelé samice dorastajú do dĺžky až 70 cm, samce sú maximálne 60 cm dlhé. Telo je mierne zavalité, hlava je vajcovitá, zhora sploštená s tupou špičkou. Všeobecne opisovanú „trojuholníkovú“ hlavu má pri podráždení. Kľukatá čiara na chrbte má varovnú funkciu, no niektoré z nich vôbec žiadnu čiaru nemajú. Spoľahlivý znak, ktorým sa vretenica vo všeobecnosti odlišuje od ostatných slovenských hadov, je štrbinovitá zrenica (všetky užovky na území Slovenska majú zorničky okrúhle). Jed vretenice je zložením a účinkom podobný jedu štrkáčov a je pre človeka vysoko toxický. (Zdroj: wikipedia)

Ako postupovať pri uhryznutí:

Príznaky uhryznutia sú opuch, bolesti hlavy, nevoľnosť, zvracanie, zrýchlený dych, pokles krvného tlaku, až po bezvedomie. K uhryznutému je nutné bezodkladne privolať odbornú lekársku pomoc a do jej príchodu umiestniť postihnutého do stabilizovanej polohy. Je dôležité vyhnúť sa fyzickej aktivite, ktorá by viedla k zaťaženiu obehovej sústavy. Treba sa vyhnúť tlaku na postihnuté miesto. Je nežiaduce snažiť sa jed dostať z rany svojpomocne,