Autentické stretnutia, inšpiratívne miesta a jedinečná atmosféra košickej kreatívnej scény. To sľubovalo podujatie OPEN STUDIOS KOŠICE, ktoré 30. mája zorganizovalo Creative Industry Košice. Výzvu sme prijali a vkročili na miesta, kam bežne nechodíme. V jeden deň sa otvorilo dvadsať štúdií a ateliérov, aby návštevníci mohli spoznať, ako kreatívci pracujú vo svojom prirodzenom prostredí. Našu posádku tvorili dvaja mileniáli a jedno 10-ročné dieťa, preto sme trasu vyberali tak, aby si každý našiel to svoje.
Svet hier v Games Farm
Našou prvou zastávkou bolo herné vývojárske štúdio Games Farm na Žriedlovej ulici. Hoci dve tretiny našej skupiny nehrávajú PC hry, boli sme zvedaví, ako tento fenomén vzniká. Trochu nás prekvapilo, že po vstupe do štúdia nám nik nevenoval pozornosť. Prešli sme sa teda pomedzi boxy, kde zamestnanci pilne pracovali na počítačoch s veľkými monitormi.
Nakoniec sme zakotvili v boxe pri grafikovi, ktorý mal pred sebou tri monitory a práve modeloval dlaždice do podlahy v hre. Oslovili sme ho, či nám prezradí viac o svojej práci, a dozvedeli sme sa toho celkom dosť. Napríklad, že každú drobnosť v počítačovej hre modelujú a maľujú ručne. Každý škrabanec na drevenom stolčeku, každú ryhu na podlahe. Trvá to dni, týždne. Umelá inteligencia ešte nie je na takej úrovni, aby túto mravčiu prácu urobila dostatočne dôveryhodne za ľudí. Na jednej PC hre pracuje celý tím aj dva roky.
Presunuli sme sa do iného boxu, kde malí návštevníci hrali hry. Áno, aj to sme si mohli vyskúšať, sadnúť za počítač, vziať do rúk ovládač a zahrať si. Keďže autorka tohto článku hrala naposledy PC hru v deväťdesiatych rokoch, zaspomínali sme si so zamestnancom Games Farm aj na časy ikonického Princa z Perzie. Bolo zaujímavé sledovať, o koľko svetelných rokov sa tento fantazijný svet posunul.
Remeslá v ÚĽUV
Celkom iný svet sme objavili v Ústredí ľudovej umeleckej výroby. Svet remesiel, rôznych materiálov a techník. Nakukli sme na prebiehajúci workshop, kde účastníci plietli predmety z rastliny zvanej pálka močiarna. Na výstave Zasnované v textile sme obdivovali rôzne tkáčske techniky a vďaka lektorke sme sa dozvedeli, na čo všetko doplnky odevov kedysi slúžili. Napríklad zdanlivo zdobná čipka bola v skutočnosti funkčnou záležitosťou, používala sa totiž na obšívanie košieľ. Keď sa košeľa na okrajoch príliš zašpinila alebo potrhala, bolo ľahšie vymeniť len čipku ako celú košeľu. Košele sa kedysi nekupovali v butikoch, bolo treba vyrobiť si ich celkom od piky. To znamená, že najprv ľudia museli natrhať ľan…
My sme si teda vyskúšali aspoň paličkovanie, obzreli hrnčiarsku dielňu a spýtali sa riaditeľky ÚĽUV Júlie Jeleňovej, či dnes majú ľudia o remeslá záujem:
„V poslednom čase zaznamenávame väčší príliv návštevníkov a na naše kurzy chodí stále viac ľudí. Ponúkame takmer všetky techniky – od textilných, ako je tkanie na krosnách či paličkovanie čipiek, cez hrnčiarstvo až po prácu s drevom, kovom či kožou. Veľmi obľúbené je napríklad korytárstvo, kde si účastníci vyrobia vlastnú misku alebo lyžicu klasickým spôsobom, ale aj drotárstvo a pletenie z prírodných materiálov, ako sú prútie, šupolie či pálka.“
Odevný ateliér Júlie Zelenej
Aj táto zastávka bola pre nás úplnou novinkou. Umelecký ateliér Júlie Zelenej dýcha umením a ponúka na obdiv rôzne techniky. Šaty, šperky, plstené nádoby, netkanú tapisériu, rôzne bytové doplnky, obrazy, drevené magnetky (tým sme neodolali). V malom ateliéri si návštevníci podávali kľučku. Istá skupinka dám prišla so zámerom kúpiť si náhrdelníky a bolo vidno, že ponuka ich veľmi potešila. Výtvarníčky Júlie Zelenej sme sa opýtali, akým technikám sa aktuálne venuje:
„Je to intuitívne. Teraz plstím takmer po roku, pred dvoma týždňami som maľovala. Dokončím nejakú prácu, potom mi napadne, že by som mohla robiť niečo iné. Inšpirácia prichádza sama.“
Najnovšie môžete vidieť výstavu Júlie Zelenej a Igora Hrnka vo Východoslovenskom múzeu od 4. jún 2026.
Šopa Gallery
O pár metrov ďalej sa nachádza nezávislá galéria Šopa, a tak sme zavítali aj tam na komentovanú prehliadku výtvarníčky Ráchel Jutky. Jej výstava Paradox blízkosti priniesla kombinované techniky, maľbu na plátne a kyanotypiu, digitálnu tlač na oceľovej platni vsadenú do dreva aj nábytok zrecyklovaný do nových podôb. Umelecké diela Ráchel Jutky nám evokovali dizajnové kusy nábytku, preto nás zaujímalo, či plánuje posunúť svoju tvorbu aj do tejto sféry.
„Aktuálne vystavujem svoje veci v dizajnovom showroome, kde oživujú staré dizajny. Navrhli mi spoluprácu, či by som nechcela ísť do projektu, v ktorom by sa moja tvorba stala súčasťou konkrétnych kusov nábytku. Zaujalo ich totiž, že nepoužívam nové drevo, ale dávam nový život starému materiálu,“ prezradila výtvarníčka.
Košice Artist in Residence
Svoj ateliér sprístupnila aj rezidenčná umelkyňa z Maďarska Dorottya Poór. Priblížila nám, ako vzniká jej nový komiks. Venuje sa témam pastierstva, ale aj ženského zdravia. Inšpirácie nachádza v mytológii i rozprávkovom svete, ovplyvnil ju aj populárny seriál Bol raz jeden život.
Orgon Studio community
Našou poslednou zastávkou bolo podzemie Tabačky Kulturfabrik, kde sme taktiež nahliadli po prvýkrát. V kreatívnych priestoroch sme našli nahrávacie štúdio a skúšobňu, čiže množstvo sequencerov, bicie, gitary i syntetizátory. Na bicích sme si dokonca mohli aj trošku zahrať.
Pridajte komentár