Od Viktora zobudili ranné lúče slnka, ktoré sa dotieravo predierali jeho viečkami a pálili ho v očiach. Zvraštil tvár a bolestivo zavzdychal, keď sa pokúšal vstať z podlahy. Netušil, ako sa tam dostal, keďže zaspával niekde celkom inde. Preto sa prekvapene rozhliadol okolo seba. No boleli ho aj myšlienky, nieto ešte kosti a svaly. Jeho úbohá telesná schránka si za posledné dni vytrpela viac ako dosť. Nebude klamať. Chýbali mu jeho mäkká voňavá posteľ, župan a dlhá horúca sprcha. Najviac mu chýbal jeho komfort, ktorý mal momentálne iba v spomienkach.
Vzdychol si a opäť zvraštil tvár oproti rannému slnku. Mal spať na gauči spolu s Gabrielou. Ak by sa k nej otočil chrbtom alebo si ľahol na opačnú stranu, tak by ho nemohla obviniť, že sa o niečo pokúša. Ale teraz je to už úplne jedno. Celý deň ho budú bolieť aj korienky vlasov, pretože nie je zvyknutý na takýto diskomfort.
Opatrne otvoril oči, aby si privykli na svetlo, a rozhliadol sa po miestnosti. Uvidel Lesiu spať schúlenú v kresle a prikrytú jedným z hrubých závesov. Pozrel na miesto, kde predtým spal on a zistil, že sa celú noc namiesto deky tiež prikrýval jedným zo závesov. Fuj! Zatuchnutý starý záves. Cítil sa hrozne špinavo a podvedome sa začal škriabať po celom tele. Takmer vnímal, ako sa mu všade predierajú vyrážky. Mal chuť rituálne sa celý spáliť.
Opäť sa pozrel na Lesiu. Bez tej parochne vyzerala celkom inak. Tak… ľudskejšie. Hoci bol stále nahnevaný, vedel to už od začiatku. Teraz sa mu len všetky jeho hypotézy potvrdili. Hoci Lesia tvrdí, že má ozajstné vidiny a má vraj nadprirodzené schopnosti, aj napriek tomu ho stále nahlodáva tieň pochybností.
