Kampaň pre košickú neonatológiu spojila Slovákov. Ako to vníma jedna z iniciátoriek?

Košická neonatológia sídli v prenajatých priestoroch Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach a z tohto dôvodu sú priestory nezrekonštruovateľné zo štátnych zdrojov. Vysvetlite mi to podrobnejšie.

Tak to je, pokiaľ teda  dobre viem, lebo stále, keď sme žiadali nejakú pomoc od Detskej fakultnej nemocnice, odpoveď bola, že áno, ale vy ste v podnájme a my vás nemôžeme rekonštruovať. A aj keď obidve nemocnice sú štátne, sú to dva samostatné hospodárske subjekty, jeden nemôže zveľaďovať majetok iného. Štát by to mohol urobiť priamo, ale musel by to riešiť cez univerzitnú nemocnicu a tá má množstvo svojich problémov. Nemocnica nezačne  rekonštruovať oddelenie, ktoré je v podnájme. Je to logické a úplne to chápem. Možno by sa dal zmeniť zákon. Ale zase kvôli jednému oddeleniu sa nezmení zákon, ktorý sa týka všetkých takýchto štátnych organizácií a má možno niekde inde opodstatnenie.

Vy ste aspoň mali pomerne silnú nádej na novú nadstavbu, ktorej projekt je už vypracovaný.

Vyzeralo to nádejne. Najprv, že by peniaze naň mohli ísť z plánu obnovy, potom zo štátneho rozpočtu. Nešlo pritom o závratnú sumu, len okolo 39 miliónov, pričom by to bol obrovský benefit pre detí z celého Košického a aj Prešovského kraja. A aj pre Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika, keďže detská nemocnica je jej výučbová základňa. Lenže to nevyšlo a bolo mi jasné, že najbližšie roky zase budeme prežívať len v tých istých podmienkach, a preto sme sa rozhodli riešiť to zbierkou na našu neziskovú organizáciu Malenka tak ako to, koniec-koncov, robia mnohé oddelenia. Neziskové organizácie fungujú pri prakticky pri každom oddelení a všetky sa snažia zveľadiť to svoje oddelenie, či už kúpiť prístroj, niečo prerobiť vzdelávať zamestnancov. Čiže to nie je nič nelegálne, je to proste v podstate aj vo svete bežná prax. Sama som onkologická pacientka, mala som zriedkavú formu rakoviny. Máme medzinárodnú skupinu a všetci sa tam podchvíľou na niečo zbierame – na nejaký výskum, niekomu na liečbu.

Na jednej strane je úplne super založiť takúto zbierku či urobiť kampaň, ale určite sa to nestretlo len s pozitívnymi reakciami. Lebo poukazujete na niečo, čo nie je pekné.

REKLAMA

Čo sa týka kolegov, ohlasy sú pozitívne. Samozrejme, mne to prináša obrovskú záťaž navyše, pretože vediem kolektív, ktorý má okolo 100 zamestnancov, na oddelení máme kriticky choré deti, plus mám na starosti svoju primársku agendu, aj agendu ako lekár, lebo aj veľa slúžim, čiže byť chvíľu aj stavbyvedúca je pre mňa dosť náročné. Kolegovia ma však podporujú, tešia sa, ako kampaň napreduje. Vnímam však, samozrejme, aj nervozitu okolo toho. Presne preto, že poukazujeme na niečo škaredé, čo by určite malo vyzerať inak.

Veľkým impulzom pre mňa bola práve bezvýchodiskovosť. Viem, ako vyzerá napríklad pracovisko v Martine, ktoré je novo zrekonštruované. Na podobnej úrovni ako my je pracovisko v Prešove, ktoré však má nádej, že ho o pár rokov zrekonštruujú. A keďže náš projekt nadstavby sa neuskutočnil, naše nádeje sa zmarili a ostalo nám naozaj len toto. Stále však verím, že štát pochopí, že tých financií nepotrebujeme až tak veľa a výsledný benefit bude obrovský. Keď si len vezmeme, koľko peňazí ide ročne na 13. dôchodky, okolo 800 miliónov až jednej miliardy ročne a tu ide o vnúčatá týchto babičiek a dedkov, ktoré potrebujú  len 39 miliónov, a aj to len jednorázovo.

Do čoho sa po ukončení zbierky najprv pustíte?

Už sa teším, keď to skončí a potom na otváraciu párty. Nemáme ešte ani urobený časový harmonogram, pretože kampaň ešte bude trvať takmer dva týždne a potom budeme vedieť, koľko sme vyzbierali a od toho sa bude aj odvíjať to, čo budeme robiť.

Pre nás je prioritou zázemie pre mamky a výmena okien. Som si vedomá, že ich výroba potrvá istý čas, navyše to nemôžu byť hocijaké okná, musí ich osadiť profesionálna firma – už len z dôvodu, že sme na 16. poschodí a bude sa to pravdepodobne musieť realizovať z vonkajšej plošiny. Potrebujeme vlastne dokopy 60 okien. Na izbe mamičiek by sme chceli klimatizačné jednotky, rovnako ako aj na jednotke vysokošpecializovanej starostlivosti, kde sú deti v inkubátoroch na mnohých prístrojoch, ktoré vydávajú sálavé teplo. Tu musí byť stabilná teplota aj kvôli liekom a roztokom. Reálne teraz sa z nás už ráno o ôsmej reálne leje, tak je tam horúco. My totiž nemáme otváracie okná ani sieťky, nevieme si vyvetrať. Len na lekárskej izbe, kde si však necháte jedlo, odbehnete si na oddelenie a po návrate vám ho zobe holub. A potrebujeme určite aj nový kvalitný ultrazvuk.

Práce na oddelení budeme realizovať za čiastočnej prevádzky tak, aby to hospitalizovaní pacienti nepocítili. Časť deti, presunieme z jednotky vysokošpecializovanej starostlivosti na nedonosenecké oddelenie, určite tiež poprosíme kolegov v Prešove a Humennom. Taktiež máme v detskej fakultnej nemocnici Kliniku anesteziológie a intenzívnej medicíny, ktorú požiadame o vyhradenie ventilačných lôžok, ak to bude potrebné.

Určite nezačneme skôr ako v auguste. Nejako to pôjde, všetky novorodenecké intenzívky sa prerábali za pochodu.

Pokračovanie na str. 3.