V Ťahanovciach sa našlo 6 kostrových pozostatkov!

V bezprostrednej blízkosti kaplnky „Božia muka” na sídlisku Ťahanovce došlo k unikátnemu objavu. Archeológovia a historici Východoslovenského múzea v Košiciach  (VSM) odkryli šesť kostier, ktoré majú približne 180 rokov. Podľa všetkého ide o poľských dobrovoľníkov z Tchorznického stotiny. Ľudských pozostatkov je tam však zrejme až 20!

„Koncom roka 2023 sa pristúpilo k archeologickému výskumu na vedecké a dokumentačné účely a dnes môžeme s najväčšou pravdepodobnosťou potvrdiť, že sa nám podarilo nájsť padlých poľských vojakov, ktorí 11. decembra 1848 prišli počas bitky pri Budimíre 11. decembra 1848 o život,“ oznámila dnes dopoludnia v rámci tlačovej konferencie historička VSM Uršula Ambrušová Tajkov. Jedinečný nález je situovaný v bezprostrednej blízkosti kaplnky Božia muka v MČ Košice – Ťahanovce.

Husársky kúsok archeológov

 „Našim archeológom sa podaril husársky kúsok potvrdiť historický kontext, že poľskí legionári, veľmi mladí chlapci, sú pochovaní pri jedinom vtedajšom styčnom bode, ktorým bola ruina kaplnky Božia muka, alebo Božie muky,“ netajil nadšenie riaditeľ VSM Dominik Béreš, ktorý priznal, že na začiatku výskumu mu takmer nik neveril. Hlavnou iniciátorkou však bola práve historička U. Ambrušová Tajkov.

„Archeologický výskum nadviazal na môj archívny historický výskum realizovaný v rokoch 2016 až 2018, ktorého výsledkom bola publikácia Ťahanovská legenda. Výskum priniesol jednu otázku, ku ktorej vyriešeniu mohla prispieť iba archeológia. Odborná  pochybnosť ostala v súvislosti s údajným  pochovaním poľských dobrovoľníkov v ťahanovskom chotári v blízkosti murovaného stĺpu v decembri 1848. Táto informácia pochádzala z novinového článku v odbornom periodoku z 20. októbra 1880. V úmrtných matrikách sa nenašli žiadne zachované záznamy. Armádna prax však bola taká, že vojaci boli pochovaní tam, kde padli. Preto som sa domnievala, že práve tento stĺp, v tom čase poškodená ruina, bol pravdepodobne použitý ako istý orientačný bod,“ objasnila historička.

A podarilo sa. Dvojica archeológov VSM, Ján Rákoš a Mária Kundrátová, využili profesionálne postupy i povestné archeologické šťastie a odhalili kostrové pozostatky.

Veľmi zaujímavý je podľa riaditeľa VSM aj pohľad na samotné uloženie tiel. „Je veľmi pietne, estetické a jednotné. Aj keď boli Poliaci spolu s košútovcami na ústupe, doslova na úteku, napriek tomu zachovali pietnosť a dôstojnosť a mladíkov pochovaných v masovom hrobe uložili veľmi esteticky, dôstojne a systematicky.“

Archeológ VSM Ján Rákoš predpokladá, že kostier je oveľa viac

„Najprv sme uvažovali, že využijeme v rámci výskumu nedeštruktívne metódy, ale vzhľadom na to, v akom teréne sa nachádzame, bola jediná možnosť kopať to fyzicky pomocou archeologických sônd. Prvú sondu sme dali bezprostredne severozápadne od stĺpu, pričom sme museli prejsť cez 120 cm navážok, ktoré sa pri vzniku sídliska a NDS pekne kopili. Naplánovaných sond o rozmere 4 x 2 metre sme mali päť, ale mali sme šťastie. Hneď sme sa dostali do hĺbky 90 cm, kde sa nám objavili kostrové pozostatky,” uviedol J. Rákoš. Podľa jeho slov sú síce v značne zlom stave, ale poskytujú základnú informáciu.

“Naším prioritným cieľom bolo potvrdiť alebo vyvrátiť novinový článok z roku 1880, v ktorom sa spomína, že do Košíc prišla poľská mládež a išla k stĺpu na Ťahanovciach uctiť si padlých poľských dobrovoľníkov. Hneď pri prvej sonde sme teda mali šťastie. Kostry ležia na chrbte, sú poukladané v niekoľkých radoch, my sme identifikovali 6 kostier, podľa zmienky by ich malo byť 20 – zrejme pod haldou. Inak sa všetok organický materiál rozpadol, nezachovalo sa nám takmer nič. Máme niekoľko mosadzných gombíkov a jeden železný. A pri jednom z padlých boli aj mince, mal ich zašité pravdepodobne v kabáte.“  

V nasledujúcich dňoch bude prebiehať antropologický výskum, budú oslovení odborníci z oblasti histórie a archeológie v Poľsku a Maďarsku.

K objavu sa vyjadril i starosta mestskej časti Košice – Sídlisko Ťahanovce Miloš Ihnát: „Pre mestskú časť je to fantastická správa! Som rád, že máme na našom území taký historicky významný nález, ktorý je okrem iného výsledkom dlhodobej snahy a vytrvalosti poslankyne a historičky Východoslovenského múzea v Košiciach Uršule Ambrušovej Tajkov. Jej úsilie našlo pochopenie aj u poslancov, ktorí finančné podporili výskum. Verím, že tento výnimočný nález bude dôvodom i pre užšiu spoluprácu s Poľskom a Maďarskom.“

V roku 1848 prebiehali v celej Európe revolučné boje, celé Rakúsko-Uhorsko postihla národno-oslobodzovacia vlna  a naše územie nebolo výnimkou. Dochádzalo k stretom cisárskych viedenských vojsk a tzv. košútovcov, teda uhorsko-viedenských gárd, ktoré bránili svoju svojbytnosť a občianske práva.