Príbeh pacientky: Bežnú chrípku takmer „nerozchodila“. Vyústila do akútnej paralýzy dolných končatín

Veronika sa pripravovala na operáciu kolena postihnutého artrózou, keď jej plány skrížila iná nečakaná diagnóza. Vzácne neurologické ochorenie jej zo dňa na deň zmenilo život a na dlhé obdobie ju pripútalo k invalidnému vozíku. Späť na nohy ju postavila intenzívna rehabilitácia a úspešný zákrok v Nemocnici AGEL Košice-Šaca.  

Príbeh Košičanky začína ešte v roku 2019, kedy sa u nej objavila bolesť ľavého kolena, ktoré sa navyše začalo odkláňať do strany. Ortopéd odporučil operáciu, no vzhľadom na začínajúcu epidémiu COVID-19 pacientka zákrok odložila. Zlom nastal v roku 2023.

„Prvého mája bolo ešte všetko v poriadku, na druhý deň som už ale sedela na vozíku a nevedela chodiť,“ spomína na začiatok dlhej a náročnej cesty pani Veronika. „V noci som začala vnímať nepríjemné pocity v nohách, akoby neboli moje. Ráno som už nedokázala prejsť od postele bez opory,“ opisuje náhlu zmenu zdravotného stavu.

Primárka neurologického oddelenia v Košiciach takmer okamžite odhadla príčinu, ktorú následne potvrdila  lumbálna punkcia (odber mozgovo-miechovej tekutiny). Diagnóza znela Guillainov-Barrého syndróm, označovaný tiež skratkou AIDP, prejavujúci sa symetrickou slabosťou končatín. Nasledovala intenzívna infúzna liečba na neurologickom oddelení a rehabilitácia.

REKLAMA

Už vôbec nedokázala stáť

„Nedokázala som stáť, nohy som mala ochrnuté po kolená a vôbec si ich necítila,“ spomína. Po dvoch týždňoch Veroniku preložili na infekčné oddelenie, aby zistili, čo bolo spúšťačom ochorenia. Podozrenie mali na boreliózu, tá sa však nepotvrdila.

„Jedinou potešujúcou správou pre mňa vtedy bolo, keď lekári na vizite povedali, že prognóza tohto ochorenia je priaznivá,“ vracia sa Veronika k chvíľam plných strachu. Z infekčného oddelenia bola prevezená na Kliniku liečebnej rehabilitácie Nemocnice AGEL Košice-Šaca a následne do Národného rehabilitačného centra v Kováčovej, kde jej intenzívna liečba pokračovala.

„V Kováčovej sa ma pokúšali postaviť na nohy pomocou chodiaceho pásu s istením traja ľudia. Samostatne som to vôbec nezvládala, bola som stále na vozíčku,“ opisuje Veronika, ktorá v špecializovanom zariadení podstupovala denne desať rôznych terapií, od vodných procedúr cez elektroliečbu až po rôzne druhy cvičenia.  Stáť samostatne za pomoci francúzskych bariel sa jej podarilo po dlhých dvanástich týždňoch.

Vzácne ochorenie vyvolala chrípka

AIDP predstavuje vzácne ochorenie s incidenciou 0,81 – 1,89 na 100 000 obyvateľov ročne. Prognóza pacienta je väčšinou dobrá, ochorenie má však stále mortalitu 3 – 7 %. Spúšťačom bývajú chrípka, choroby dýchacích ciest alebo tráviaceho traktu. U Veroniky prepuklo ochorenie po prekonaní chrípky. Rozsah postihnutia je u každého pacienta individuálny.

„Ja som mala postihnuté dolné končatiny až nad kolená. Tam sa to našťastie zastavilo, no u niektorých ochorenie postupuje ďalej a zasiahne až dýchanie,“ hovorí Veronika a dodáva, že v rodine ich to všetkých zasiahlo, pretože o AIDP sa toho veľa nevie. „Manžel, syn aj dcéra sú lekári, no aj oni z toho mali veľký rešpekt, pretože toto ochorenie nepoznali.“ 

Operácia bola nevyhnutná

Rozcvičiť nohy do pôvodného stavu nebolo jednoduché, nakoľko Veroniku pri rehabilitovaní limitovala artróza kolena. Pre ďalší posun bola nevyhnutná operácia. Na základe pozitívnej skúsenosti sa pri výbere operatéra obrátila na prednostu Kliniky muskuloskeletálnej a športovej medicíny UPJŠ LF a Nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Petra Polana, u ktorého v minulosti absolvovala operáciu bedrového kĺbu.

„Pacientke bola indikovaná operačná liečba, implantácia totálnej endoprotézy kolena.  Operácia bola pre pridružené diagnózy opakovane odložená, prítomná bola ťažká osová deformita a výrazná svalová slabosť. Zákrok bol realizovaný bez komplikácií, podarilo sa narovnať os končatiny a po absolvovaní rehabilitácie sa za štyri týždne podarilo obnoviť takmer plný rozsah pohybu, čo nie je vždy v prípade pacientov s komplikáciami možné. Som veľmi rád, že sme pacientku zbavili bolesti a umožnili jej návrat k normálnemu životu,“ uviedol MUDr. Peter Polan.

„Som vďačná pánovi prednostovi, že aj po takej vážnej diagnóze našiel spôsob, ako mi pomôcť. Vďaka dôslednému a premyslenému manažmentu jednotlivých krokov som mala pocit istoty, že som v dobrých rukách a že koleno, ktoré už bolo veľmi vybočené do strany, mi dajú do poriadku,“ opisuje svoju pozitívnu skúsenosť v šačianskej nemocnici Veronika. „Rada by som vyzdvihla úžasný prístup anestéziológov pri operácii a tímu rehabilitačnej kliniky za následnú starostlivosť. Ďakujem im, že robili maximum preto, aby mi pomohli nohu rozcvičiť. Tesne po operácii som s kolenom dokázala pohybovať v 80-stupňovom uhle. O mesiac neskôr sa vďaka cvičeniu na motodlahe rozsah môjho pohybu zväčšil na 120 stupňov. Ak všetko dobre pôjde, nohy by mali byť plne funkčné a budem opäť chodiť bez opory,“ uzatvára svoj príbeh Košičanka.