Bianka má 17 a rázštep chrbtice. Bez elektrického vozíka je nonstop odkázaná na pomoc

17-ročná Prešovčanka Bianka má rázštep chrbtice, hydrocefalus a ďalšie pridružené zdravotné komplikácie. Kým jej rovesníčky prežívajú prvé lásky, chodia na párty a užívajú si mladosť, ona je zatvorená doma, lebo neustále potrebuje mamkinu pomoc. Kým jej slúžil elektrický invalidný vozík, sama chodila autobusom do školy i s kamarátkami do kina či na nákupy. Keďže sa však pokazil, opäť prišla o samostatnosť. Sloboda v podobe nového stojí približne 5000 eur, ktoré si mama z opatrovateľského príspevku nemôže dovoliť.

Bianka Palubová sa so svojimi diagnózami už narodila.

„Už v tehotenstve počas vyšetrenia v šiestom mesiaci sa lekárom nepozdávala veľkosť jej hlavičky a všetko sa potvrdilo Biankiným narodením,“ objasnila nám pani Antónia, ktorá by pre svoje dieťa urobila aj nemožné. „Je to pre mňa veľmi ťažké. Nedokážem dať Bianke hneď všetko, čo by potrebovala. Nedá sa utiahnuť domácnosť, škola, cestovanie, Biankine potreby či vitamíny a cvičenia a ešte aj ušetriť. Je to skrátka nereálne. Ako všetci milujúci rodičia jej chcem dať prvé aj posledné, preto skúšam všeličo, po nociach píšem žiadosti s prosbou o pomoc, len aby sa Bianke trošku ľahšie fungovalo.“

Momentálne poberá na dcéru len opatrovateľský príspevok a pomoci od štátu sa vzhľadom na veľké množstvo ľudí so ZŤP nedočká. „Bianke bol už dvakrát zamietnutý nárok na elektrický vozík.“

“Moja dcéra je od narodenia bojovníčka”

Vďaka dobrým ľuďom sa však dievčina predsa len k elektrickému vozíku pred časom dostala a život sa jej vtedy obrátil o 180 stupňov.

„Jej radosť, keď naň nasadla a odviezla sa prakticky kdekoľvek, kam jej to vozík dovolil, bola neskutočná. Keď šla prvýkrát sama do školy, ja som síce prežívala stres, ale ona to s úsmevom zvládla. Prišla domov so slovami: ´Mamka ja som šla sama, tak ako všetci moji spolužiaci, len mňa z toho nebolia nohy!´ Som na ňu nesmierne hrdá. Od narodenia je bojovníčka. Nikdy sa nevzdáva a miestami musí povzbudiť ona mňa, lebo som už na pokraji síl. Jej chuť do života, jej snaha, to, ako miluje ľudí, rada je v spoločnosti a aj napriek svojmu hendikepu sa nikdy nesťažuje, sú skrátka obdivuhodné.“

Bianka navštevuje SOŠ podnikania na Masarykovej 24 v Prešove so zdravými spolužiakmi a je už druháčka. „Má skvelého pána riaditeľa, úžasnú triednu učiteľku. Škola sa jej snaží vyjsť v ústrety vo všetkom, čo sa dá, za čo sa chcem veľmi poďakovať.“

Pani Antónia sa o Bianku stará bez jej otca. Pomáha jej priateľ, ktorý im je vo všetkom nápomocný.

Zbožňuje futbal a hokej, vyrába náramky, sníva o nechtovom salóne

Bianka je nesmierne húževnatá mladá slečna, ktorá má množstvo záujmov. „Najradšej mám hokej a futbal. Sledujem ich či už v telke alebo sa snažím navštevovať zápasy. Ďakujem Slavovi, že ma tam stále berie. Veľmi fandím HC Košice, je to moja srdcovka,“ prezradila nám dievčina, ktorá má tiež veľmi rada ľudovky. „Kollárovci, Kandráčovci či Basawel u nás hrajú skoro stále. Venujem sa tiež výrobe náramkov, ale teraz trošku pomenej kvôli škole. Baví ma všetko, hlavne však to, že som mohla sama niekam ísť a nik ma nemusel tlačiť či nosiť. S kamoškami chodíme vonku, do kina či na kávu, navštevujeme obchody, skúšame oblečenie, maľovátka a som rada, že ich mám a že ma berú takú, aká som.“

Bianka by raz veľmi chcela ísť k moru, hoci sa bojí lietať. „Chcela by som to však zažiť. A mojím snom je tiež raz mať svoj salón, kde budem robiť nechty, ale to je ešte ďaleko.“

Pani Antónia odkladá operáciu, aby mohla dcére pomáhať

Veľmi ju trápi, aké to s ňou má mamka náročné. „Veľmi ju ľúbim. Vždy mi pomohla, aj keď sme boli len samy dve. Nikdy sa nevzdala. Trápi má, že teraz, keďže nemám vozík, ma musí o to viac prenášať, voziť, nakladať, vykladať a viem, že už má veľmi zničený chrbát a teraz aj ruku. No nechce ísť na operáciu, keďže sa bojí, že mi nebude môcť pomáhať. Mamka je pre mňa všetkým, tak ako ja pre ňu. Aspoň to tak vraví,“ neodpustila si Bianka drobný žartík.

„Odmalička som na vozíku, ale snažila som sa, tak ako mamka stále vravela, robiť to, čo sa dá a čo sa nedá, prenechať iným. Svoj osud nezmením, ale snažím sa fungovať najviac, ako to ide. Momentálne som však už od júna bez vozíka a je to náročné, keďže sa tým všetko zmenilo a ja nemôžem fungovať, ako by som chcela. Vozík mi po každej stránke veľmi chýba. Bol to môj najlepší parťák,“ zakončila smutne.

Každý môže pomôcť

Aby sa Bianke a jej mamke výrazne zlepšila kvalita života, môžete ju podporiť v rámci kampane na Donio a prispieť jej na kúpu elektrického invalidného vozíka.

Okrem neho potrebuje pomôcky na skvalitnenie života – podsedáky, cvičebný materiál, masážne oleje, hygienické potreby, keďže je cievkovaná, tak aj cievky, katétre a pod.

V prípade, že chcete a viete Bianke akokoľvek pomôcť, nás pokojne kontaktujte.