Svetový týždeň dojčenia: Každá mama si zaslúži rešpekt a pomoc

Dojčenie je prirodzený spôsob výživy novorodencov a dojčiat, no zároveň môže byť sprevádzané otázkami, neistotou či aj náročnejšími chvíľami. Pri príležitosti Svetového týždňa dojčenia, ktorý každoročne začína 1. augusta, vám prinášame rozhovor so sestrou a profesionálnou laktačnou konzultantkou Nemocnice AGEL Rút Guťanovou, vyškolenou Inštitútom pre podporu dojčenia, ktorá pomáha mamičkám na ich ceste dojčenia – od prvého prisatia až po riešenie rôznych komplikácií.

V rozhovore sa venujeme nielen benefitom materského mlieka, ale aj praktickým tipom, ako podporiť laktáciu a zvládnuť obdobie plné zmien a emócií. Nezabúdame ani na tie ženy, ktoré dojčiť nemôžu alebo sa tak rozhodnú – pretože každá mama si zaslúži rešpekt a podporu.

Aké sú hlavné výhody dojčenia – pre dieťa aj pre mamu? Čo všetko dojčenie prináša z krátkodobého aj dlhodobého hľadiska?

Dojčenie môže byť nádherným vzťahom medzi matkou a bábätkom, ktoré obom zabezpečí blízkosť a čas len pre nich dvoch. Samozrejme, je to najzdravšia možnosť výživy bábätka, ale to zďaleka nie je všetko. Z krátkodobého hľadiska znižuje krvácanie u ženy po pôrode a podporuje zavinutie maternice a z dlhodobého hľadiska môže výrazne pomôcť v spánku bábätka, pri chorobe, po očkovaní, pri cestovaní, pri zavádzaní príkrmov, poskytuje emocionálnu podporu pre oboch.

Čím je materské mlieko také výnimočné? Aké zložky obsahuje a ako prispieva k zdraviu bábätka?

REKLAMA

V úvode by som rada podotkla, že prvotné materské mlieko – kolostrum, ktorému sa hovorí aj tekuté zlato, má každá žena od 16. týždňa tehotenstva, takže ihneď, ako sa bábätko narodí, si má čo vysať z prsníka, ak má nato možnosť. Svojím zložením je veľmi výnimočné, obsahuje množstvo tuku, bielkovín, protilátok, minerálov, vitamínov A a E, rastové faktory a 10-15 % kmeňových buniek. Je dokázané, že dojčenie znižuje u detí riziko obezity, cukrovky, metabolických porúch v neskoršom veku, niektorých onkologických ochorení, podporuje rozvoj centrálnej nervovej sústavy. Je vždy v ideálnej teplote, množstve, vždy nablízku, dojčenie je tak praktické, ekologické aj ekonomické.

S akými najčastejšími problémami sa ženy pri dojčení stretávajú?
Napríklad nedostatok mlieka, ťažkosti s prisatím bábätka či bolestivé prsníky – čo môže byť ich príčinou?

Medzi najčastejšie komplikácie v začiatkoch dojčenia patrí určite bolestivosť bradaviek. Je spôsobená najčastejšie citlivosťou kvôli hormonálnym zmenám. Na začiatkoch nemusí byť prisávanie bábätka príjemné pre matku, ale nemalo by byť vyslovene veľmi bolestivé. Ak má matka až poranené bradavky, je to jednoznačne nesprávnym prisatím bábätka. S tým môže následne súvisieť znížená tvorba mlieka, zápaly prsníkov, nespokojnosť bábätka. Preto je základom úspešného dojčenia správne priloženie a prisatie bábätka na prsník. Ďalším častým problémom býva neprisávajúce sa bábätko, zato môže niekedy prirastená podjazyková uzdička, inokedy vpáčené bradavky, alebo len odlúčenie bábätka od maminky.

Ako možno prirodzene podporiť tvorbu materského mlieka? Zohráva úlohu strava, príjem tekutín alebo psychická pohoda? Máte konkrétne odporúčania?

Samozrejme, všetko spolu zohráva úlohu v dostatočnej tvorbe materského mlieka. Využite tzv. zlatej hodinky po pôrode na možnosť samoprisatia novorodenca môže výrazne pomôcť v následnej tvorbe materského mlieka. Najdôležitejší je dostatočný kontakt koža na kožu, rozpoznávanie včasných príznakov hladu u bábätka, minimálna separácia maminky a bábätka, a teda prikladanie na prsník na požiadanie.

Je dojčenie skutočne pre každú ženu? Mnohé mamy zažívajú v úvode veľký tlak – chcú dojčiť, ale zároveň majú pochybnosti, či to zvládnu. Ako k tomu pristupovať, keď dojčenie sprevádza stres?

Veľmi dôležitá je kvalitná príprava na dojčenie ešte počas tehotenstva, kedy dokážu tehotné ženy lepšie vstrebať množstvo dôležitých informácií, s ktorými potom začínajú svoje obdobie po pôrode, čo im veľmi vie pomôcť v starostlivosti o novorodenca. Ďalej odporúčam zaistiť si podporujúcu blízku osobu, ktorá maminke bude dodávať istotu, pomoc, empatiu a podporu a určite pomôže mať vopred kontakt na laktačnú poradkyňu, ktorej maminka dôveruje a môže sa na ňu kedykoľvek obrátiť. 

Čo ak mamička dojčiť nemôže alebo sa rozhodne nedojčiť? Aké sú možnosti výživy dieťaťa v takom prípade a ako sa s tým vyrovnať bez pocitov viny?

Rozhodnutie nedojčiť má každá žena, je to jej voľba a všetci naokolo by to mali akceptovať bez výčitiek a komentárov. Našťastie reálne nemôcť dojčiť má naozaj malé množstvo žien. O možnostiach náhradnej výživy by mal rozhodovať pediater. Na záver by som rada dodala, že začiatky dojčenia sú často náročné, ale rozhodne stojí zato vytrvať.