Len 15 % Európanov vie, ako využívať umelú inteligenciu v každodennom živote

Zároveň používatelia prejavujú obavy o zabezpečenie nových technológií. Pre 37 % respondentov sú zásadnou požiadavkou pravidelné bezpečnostné aktualizácie, pre 34 % nepretržitý aktívny monitoring hrozieb a pre 27 % je najdôležitejšou funkciou umelej inteligencie kompletná ochrana, pokiaľ sa inteligentné systémy majú stať skutočnou súčasťou každodenného života. Z používateľského hľadiska je teda nutné, aby technológie s umelou inteligenciou neboli len inovatívne, ale aj bezpečné.

Umelá inteligencia, vďaka ktorej sa môžeme venovať tomu, čo máme radi

Zhruba dve tretiny (66 %) Európanov by chceli tráviť viac času činnosťami, ktoré ich bavia a tešia a 37 % z nich si myslí, že im v tom môže pomôcť umelá inteligencia. Pre 41 % je potom inteligentná technológia možnosťou, ako vylepšiť kreatívnu činnosť.

Používatelia túžia po vylepšení obľúbených zážitkov, medzi ktoré patrí cestovanie, hranie alebo sledovanie televízie. To sa prejavuje aj vo výsledkoch prieskumu – medzi najžiadanejšie funkcie umelej inteligencie patrí prekladanie a tlmočenie v reálnom čase (23 %) alebo inteligentné režimy optimalizujúce rozlíšenie obrazu (27 %), prípadne umožňujúce odhaliť ruchy v pozadí a prispôsobiť tomu kvalitu zvuku pri sledovaní filmov či ďalšieho obsahu (27 %).

Dôležitým trendom je aj personalizácia, najmä v oblasti zdravia a wellness. Polovica respondentov (50 %) by radšej chorobám predchádzala, než ich následne liečila. Konkrétne 32 % respondentov prejavilo záujem o úpravu jedálnička na mieru pomocou umelej inteligencie, 24 % by si prialo personalizované plány cvičenia a 34 % túži po úprave životného štýlu na základe zdravotných údajov. Podobný počet ľudí (31 %) sa zaujíma o využitie umelej inteligencie pri sledovaní a vylepšovaní spánkových návykov.

Napriek rastúcemu záujmu o zdravotné funkcie s umelou inteligenciou zostáva medzi ľuďmi, ktorí v súčasnosti inteligentné technológie nevyužívajú, istá skepsa – len 17 % z nich uviedlo, že uvažujú o využití zdravotných monitorovacích funkcií s umelou inteligenciou v každodennom živote. Podobne to vyzerá aj v oblasti domácej zábavy – napriek všeobecnému záujmu o inteligentné vylepšovanie obrazu a zvuku televízorov vyhlásilo 28 % respondentov, že ich žiadne funkcie umelej inteligencie v tomto ohľade nezaujímajú, čo zrejme svedčí o nedostatku informácií o potenciáli nových technológií.

Tieto čísla svedčia nielen o význame neustáleho vývoja inteligentných technológií, ale aj o potrebe lepšej komunikácie o ich prednostiach a spoľahlivosti, najmä v zdravotnom odbore. Zároveň sa preukázal význam robustných bezpečnostných opatrení, pravidelných aktualizácií a transparentnej komunikácie, ktorá je nutná pri budovaní a udržiavaní dôvery zákazníkov.

Už spomínaný inovačný riaditeľ Chris Brauer zo spoločnosti Symmetry uzavrel svoj komentár slovami:

„Budúcnosť umelej inteligencie závisí od toho, ako veľmi sa nám ju podarí nenápadne zapojiť do každodenného života – nielen v domácnosti, ale aj v mestskom prostredí. V ďalšom vývoji bude nesmierne záležať aj na etických aspektoch – umelá inteligencia nemá len podporovať spoločenskú rovnosť, ale aj vytvárať inteligentnejšie a udržateľnejšie prostredie pre každého. V celom odvetví by sme mali dôkladne počúvať zákazníkov, dbať na zabezpečenie, inkluzivitu aj praktické prednosti. Len tak sa umelá inteligencia môže stať skutočným katalyzátorom globálnych zmien.“