Prešovský kraj spúšťa systém na predpovedanie a prevenciu povodní

Prešovský samosprávny kraj (PSK) má unikátny predpovedný a varovný systém pred prívalovými povodňami. Založený je na monitorovaní dát z meračov na vodných tokoch, pôdy či ovzdušia, ktoré v týchto dňoch inštaluje a testuje na povodiach Ladomirky. Prostredníctvom varovného modulu vyvinutého v rámci projektu Flopres chce včas reagovať na povodňové situácie na svojom území a efektívne predchádzať škodám.

Svoj zámer potvrdil aj koncom septembra vo Svidníku počas oficiálneho predstavenia projektu a osadenia jedného z meračov na miestnom mostnom objekte.

Prešovský samosprávny kraj na svojom území implementuje integrovaný varovný systém pred kritickými povodňovými javmi. Riešenie, ktoré dokáže predpovedať bleskové povodne, bolo vyvinuté v rámci medzinárodnému projektu Flopres, pri ktorom z celkového rozpočtu 3,2 mil. eur je alokácia pre kraj 346-tisíc eur.

„Povodne sú tvrdou realitou dnešných dní. Prinášajú so sebou škody na verejných aj súkromných majetkoch, ale aj škody na zdraví, dokonca ľudské obete. Veľmi intenzívne vnímame potrebu ochrany zdravia našich obyvateľov a zabezpečenia ich majetku pred nebezpečnými povodňovými situáciami. Preto sme ako vôbec prvý  kraj na Slovensku vstúpili do projektu Flopres s cieľom integrovať v území inteligentný modul pre analýzu jeho tokov, s predpovedaním povodní a následným varovaním našich miest a obcí, aby sa pred nimi včas pripravili a zabezpečili,“ vyjadril sa počas prezentácie vo Svidníku predseda PSK Milan Majerský.

Unikátna smart technológia

Unikátna smart technológia schopná sledovať a analyzovať zmeny v povodí je založená na integrácii krátkodobej meteorologickej predpovede a na radarových informáciách o zrážkových úhrnoch. PSK ju spustil pilotne v povodí Ladomirky, kde nainštaloval prvých dvanásť hladinomerov, ktoré fungujú ako nanoradary. Postupne k nim pridá ďalšie desiatky zariadení, a to aj v povodí Malej Svinky a Šibskej vody či na ich prítokoch. Celkovo pokryje vytypovaných 40 obcí. 

„Jedinečnosť systému spočíva v tom, že je lokálny a určený pre konkrétne toky a teda sa vie sústrediť priamo na tie, ktoré povodne zasiahnu. Zároveň je nákladovo omnoho lacnejší  aj priestorovo menej náročný ako stavebné protipovodňové opatrenia. Aktuálne ho už testujeme so zámerom ponúknuť ho po skúšobnej úspešnej prevádzke aj za hranice nášho kraja,“ doplnil predseda M. Majerský.

Prešovský samosprávny kraj do projektu vstúpil v septembri minulého roku v konzorciu poľských a slovenských partnerov, medzi ktorými sú výskumné technologické spoločnosti pre manažment vodných tokov. Súčasťou ich moderných systémov na predpovedanie a prevenciu pred povodňami sú družicové i terénne merania a numerické modely, pričom získané dáta sa zhromažďujú vo verejne dostupnej webovej aplikácii. Prostredníctvom nich sa identifikuje riziko povodne a vhodné efektívne nástroje ochrany pred mimoriadnou situáciou.

„Simulujeme pozitívne opatrenia, ale aj negatívne scenáre. V prípade varovného systému ide o výstrahu pred rýchlymi udalosťami a v poslednej úrovni o hlásenie poplachu formou notifikácie. V praxi to znamená, že po zaregistrovaní do aplikácie budú užívatelia dostávať upozornenia formou SMS alebo e-mailom o tom, že sa na nich valí veľká voda. V predstihu, povedzme troch dní, je to varovanie s istou presnosťou, pravdepodobnosťou. Čím kratšie, tým bude presnejšie,” vysvetlil fungovanie systému riaditeľ spoločnosti Esprit Dušan Kočický.

Účinný systém varovania

Samotný systém varovania má pritom za cieľ informovať o riziku povodní jednak hasičov, záchranárov či obecnú samosprávu, ale aj obyvateľov v rizikovej oblasti.

REKLAMA

V súčasnosti sa projekt zameriava na inštaláciu vyše stovky meracích zariadení – hladinomerov a kombinovaných meračov so zrážkomermi, teplomermi i vlhkomermi vo vybraných lokalitách. Z meračov získava multimodálne údaje o výške tokov, množstve zrážok, vodnej nasýtenosti pôdy a vlhkosti v ovzduší. Systém po prekročení ich kritických hodnôt následne automaticky spúšťa častejšie meranie a simuláciu mapy povodňového rizika, na čo vedia orgány krízového riadenia reagovať včasnými vodozádržnými opatreniami.  Ide o novú generáciu krízovej infraštruktúry. 

„Sme pripravení na masívnu inštaláciu, kedy namiesto jedného bodu merania, ich môžeme mať 50, čo následne zvyšuje spoľahlivosť komunikácie zariadenia. Konkrétne v prípade hladinomera senzor vysiela radarový lúč smerom k hladine, odkiaľ sa odrazí. Na základe času, ako dlho letel smerom nadol a späť, vieme určiť vzdialenosť s presnosťou na jeden milimeter. Naše zariadenia pritom dokážu získané merania preniesť prostredíctvom moderných sietí,  ale aj cez satelitnú komunikáciu.  Ide teda o technologicky vyspelú a cenovo výhodnú inršatruktúru, ktorá by mohla byť súčasťou všetkých mostov u nás,” upresnil riaditeľ Gospace Labs Pavol Turčina.

Prešovský samosprávny kraj projekt Flopres realizuje v rámci grantového programu LIFE, ktorý je nástrojom Európskej únie na financovanie opatrení v oblasti životného prostredia a klímy. Na slovenskej strane sú jeho partnermi spoločnosť Esprit a Gospace Labs, na poľskej strane Meteo Spólka Z Ograniczona Odpowiedzialnoscia z Warszawy a  Malopolska Agencja Rozwoju Regionalnego SA z Krakowa. Medzi pozorovateľov projektu sa zaradili Malopoľský región, mestá Košice a Prešov a Inovačné centrum Košického kraja.  Po úspešnom odskúšaní systému včasného varovania na pilotných územiach v PSK sa bude dať tento systém jednoducho replikovať aj v iných lokalitách a regiónoch.