Prinášame vám ďalšiu kapitolu románu MERITUM – Nočné besy

Ako naša trojica zvládne poraziť démona a uväzniť ho naveky v soške? Navyše, ak sa Viktor odpojí z ich trojice a skončí na zemi, zahrabaný medzi mŕtvolami?

36. kapitola

,,Oblečte si Božiu výzbroj, aby ste mohli čeliť

úkladom diabla.“

Efezanom 6:11

Všetko sa to zbehlo tak rýchlo, že kým Viktor stihol nejako zareagovať, nekultúrne sa zosypal do prachu a sutín, až kým ho nezastavila mäkkosť mŕtvoly. Na niektorých mníškach sa hostili poniektorí z jeho bandy nemŕtvych a keď medzi nich dopadol, rozpŕchli sa na všetky strany. Zastonal, mal totiž pocit, že mu zrejme praskli rebrá, ale zmiatlo, že extrémnu bolesť necítil. Prišiel na to, že to, čo počul praskať, neboli jeho kosti. Pravdepodobne svojou váhou zlomil „mŕtvu“ kosť. Z tej predstavy mu brneli zuby odporom.

V diaľke počul Lesiu kričať a hneď potom nasledoval ohromný rev, z ktorého tuhla krv v žilách. Jeden z tých revov, pri ktorom majú ľudia chuť trhať si žily z tela von.

,,Už idem…!“ zakričal, keď sa pokúšal pozbierať všetku svoju silu, aby sa vyhrabal z mŕtvolných častí a nepovracal sa pri tom. ,,Už idem…“ zopakoval a tentoraz sa mu naozaj dvihol žalúdok, keď sa mu ruka prepadla do hrudného koša jednej zo sestier a on sa prstami pohrabal v jej vnútornostiach. Rýchlo ju vytiahol a hodil sa radšej viac dopredu, kde spadol na kopu kameňov a vtedy už naozaj bolestivo zastonal, pretože tentoraz si skutočne narazil rebrá.

Otočil sa však práve v čas, aby uvidel démona, ktorého zastavila Gabrielina ruka. Sebavedomo a bez štipky strachu mu ju s výkrikom položila na čelo a démon zastal. Oblohu osvetlila jasná žiara, ktorá Viktora na niekoľko sekúnd oslepila.

***

,,Nieeee!“ kričala Lesia, keď uvidela Viktora letieť tmou, čím sa prerušilo ich spojenie. Najhoršia predtucha sa naplnila. Démonovi sa podarilo rozdeliť ich. Keď jej Viktor zmizol z dohľadu, upriamila svoju pozornosť späť na Gabrielu a vtedy…

,,Nieeee… Gabriela, pozor!“

Démon šiel priamo po nej, lačný a smädný po jej duši. Túžil zničiť jej anjelskú podstatu a práve tá túžba, čo ho hnala vpred, mu bránila v opatrnosti, takže ho prekvapila, keď zvolala:

,,NON HABES POTESTATEN IN ME!“

(Nado mnou nemáš žiadnu moc!)

Ruku, ktorou predtým držala tú Viktorovu, prudko vystrela pred seba a priložila ju démonovi na čelo. V tom momente sa objavila žiara, ktorá všetkých, okrem nej, na malú chvíľu oslepila a démonovi ten dotyk spôsoboval hrozné muky. Nebolo to ako dole v katakombách. Tentoraz mala Gabriela oveľa väčšiu moc. Už na to nebola sama.

Tá sila rovnako rezonovala aj v Lesii, nakoľko ju stále držala za druhú ruku. Ona to spojenie neprerušila a za žiadnu cenu ani nepreruší. Ba práve naopak, vstúpila do svojej hĺbky a tuho privrela oči. Sústredila sa, aby Gabrielu čo najviac posilnila. Vedela, že démon sa bude brániť a ich je teraz o jedného menej. No dve sú stále viac ako jedna.

Nevyhráš…! kričal démon v mukách, pretože Gabriela do toho vkladala naozaj všetko.

Postupne ho ochromovala, hoci cítila, že sama pozvoľna slabne. No neprestala. Dotyk ju pálil. Celou svojou anjelskou podstatou žiarila o to intenzívnejšie, čím vytrvalejšie démona mučila.

Nikdy nevyhráš… si len bastard… nie si skutočný anjel… tvoj osud je aj tak už dávno spečatený… a tvoja duša je moja, iba mojaaaaa…

Spodný lem jeho habitu sa začal oveľa viac rozlievať a rozvetvovať. Tiahol sa k nej. Démon útočil. Chcel ju celú obaliť do temnoty, aby jej sila naveky pohasla. Chcel ju nakaziť svojím jedom. Temnota sa začala plaziť zo zeme po jej nohách a pálila ju. Bolestivo zvraštila tvár, z nosa sa jej spustil tenký pramienok krvi.

,,IN NOMINE DEI EGO TE…. EGO TE DAMPNAS IN INF…. INFERNO!“

(V mene božom zatracu… zatracujem ťa do pek… pekla!“

zvolala Gabriela takmer cudzím hlasom, keď jej oči dvakrát preblikli a jej aura sa stala slabšou. Gabriela postupne strácala silu. Démon ju ničil svojimi temnými jazykmi, ktoré sa jej obmotávali okolo nôh. Aj on bol tentokrát silnejší ako vtedy v katakombách.

Lesia to nevidela, pretože mala stále zatvorené oči, no cítila to. Bolelo ju to rovnako ako Gabrielu. Tým, že väčšinu svojej sily posielala jej, to ju samotnú tiež oslabovalo. Pred očami sa jej mihali rôzne obrazy. Rôzne verzie budúcnosti. Všetko, čo doteraz vedela, bolo neisté, akoby sa všetky detaily darilo démonovi vymazávať. Akoby napokon ani neexistovali.

,,Som s tebou,“ hovorila Gabriele v duchu. Bola presvedčená, že ju počuje, pretože boli prepojené. ,,Neopustím ťa. Som s tebou, Gabriela. Bojuj. Bojuj za nás, za všetkých… si silnejšia, ako si myslíš, Nefilim!“ Lesia cítila, ako bojuje, ako ju to ničí, no nevzdávala sa.

Počula démona kričať, preklínať a vnímala, že sú na dobrej ceste, no naveky ho takto neudržia. Obrazy v jej hlave sa zmenili na nekonečnú slučku, rôzne verzie budúcnosti pretkané niťou utrpenia.

Vtom Lesii niečo vytrhlo sošku z ruky a ona prekvapene ucítila, ako niečia ruka uchopila jej dlaň. Keď si uvedomila, že je to Viktor, ich spojenie sa opäť obnovilo a všetkými troma znova preletela natoľko intenzívna vlna energie, až démonovi zobrala hlas.

***

Pokračovanie na str. 2.