V Šaci vykonali urológovia ďalší unikátny zákrok: Prvé robotické odstránenie prostaty na východnom Slovensku

Minimálne krvné straty, menšia operačná rana, zanedbateľný pocit bolesti či skoršia rekonvalescencia. Výhod roboticky asistovaných operácií, ktoré v Nemocnici AGEL Košice-Šaca realizujú nielen gynekológovia a chirurgovia, je hneď niekoľko. Nové možnosti oceňujú aj urológovia, ktorí pred pár dňami vykonali úplne prvé robotické odstránenie prostaty na východnom Slovensku. Viac o zákroku si môžete prečítať v rozhovore s konzolovým chirurgom MUDr. Michalom Kmakom, urológom šačianskeho zdravotníckeho zariadenia, ktorý pred prvou robotickou operáciou strávil viac než 300 hodín na simulátore.

Ako tento typ operácie prebieha?

V jednoduchosti, ide o chirurgický zákrok, pri ktorom sa odstráni celá prostata a semenné mechúriky, čo je hlavný rozdiel medzi operáciou pre nezhubné ochorenie, kde sa odstraňuje len vnútorná časť prostaty, ktorá bráni močeniu. Medzi prostatou a močovou rúrou tak vzniká defekt, ktorý je potrebné vyriešiť pritiahnutím mechúra k močovej rúre a vytvoriť spojenie medzi týmito dvoma orgánmi. Spojenie (anastomóza) sa vykonáva pomocou klasického šitia, kde sa oba orgány cirkulárne obšijú a spoja. Pacientovi na záver zavedieme močovú cievku (katéter) na 10 dní. K anastomóze dávame poistný drén na odvedenie prebytočnej krvi, ktorý odstraňujeme na druhý alebo tretí pooperačný deň. Po odstránení drénu je pacient schopný ísť do domácej liečby.

Aké sú krvné straty pri robotickej operácii prostaty?

Krvné straty sú minimálne, nemali sme viac ako 100 – 200 ml.

Aké sú hlavné pozitíva nového spôsobu operácie pomocou robotickej chirurgie?

Je to veľká výhoda nielen pre pacienta, ale aj pre operatéra. Pacient je oproti klasickému výkonu menej traumatizovaný (menšia operačná rana), po operácii pociťuje minimum bolestí (nepoužívajú sa háky na roztvorenie rany, čo spôsobuje veľké pooperačné bolesti) a v podstate je schopný samostatného pohybu na druhý pooperačný deň. Chirurg, ak si to porovnám s klasickou operatívou, je v oveľa väčšej pohode, nemusí sa tlačiť o priestor pri stole s asistentom, kameru si ovláda sám, teda nepotrebuje neustále hovoriť, kam sa chce práve pozrieť, má perfektný prehľad v operačnom poli a iné.

V čom jej najpodstatnejší rozdiel, keď sa porovnáva robotická chirurgia využívaná v urológii s klasickým typom operácií?

Podľa mňa je to hlavne o samotnej kvalite výkonu. Benefity pre pacienta som už spomínal niekoľkokrát. Pri robotickej operácii si viete dovoliť to, čo pri klasickej nie. Viete sa s kamerou dostať doslova na centimetre od orgánu a vidieť tak úplné detaily, ktoré vám môžu pomôcť pri preparácii. V urológii má tento typ operatívy neskutočnú výhodu hlavne pri šití anastomózy, oddeľovaní prostaty od konečníka – tu práve využívame výhodu kamery, kde sa dostávame priamo pod prostatu a vieme ju tak šetrne a bezpečne oddeliť bez rizika poranenia konečníka, preparácii močovej rúry pri apexe prostaty, ošetrení cievneho komplexu na prostate a pri lymfadenektómii (odstránení patologicky zväčšených lymfatický uzlín). Klasickou metódou sa tak detailne tieto úkony spraviť jednoducho nedajú. Pri klasickej metóde sa pri operácii prostaty často používajú prídavné čelové svietidlá, pretože sa operuje v hĺbke a operatér je tak značne limitovaný. To pri robotickej operatíve nie je potrebné.

Kto v Nemocnici AGEL Košice-Šaca môže viesť takýto typ operácií?

Z nášho urologického tímu som zatiaľ jediný konzolový chirurg, ktorý smie vykonávať robotické operácie, ale postupne sa ku mne pridá aj môj kolega MUDr. Ľuboš Tešľa.

Čo všetko musí zvládať operatér? Čo je na tom najťažšie?

Najťažšie, aspoň pre mňa, je na tom asi to, že daný orgán alebo štruktúru neviete reálne chytiť, ale dotýkate sa jej pomocou inštrumentov, ktoré sú ovládané robotickými ramenami. Je veľmi dôležité skoordinovať pohyby rúk a nôh a hlavne nerobiť prudké pohyby, pretože môžete pacientovi ublížiť.

Aké prípravy ste museli absolvovať, aby ste mohli využívať robotickú chirurgiu?

Aby ste mohli vykonávať robotickú operatívu, musíte najprv absolvovať pomerne dosť veľa hodín na simulátore, napríklad, ja som tam strávil cez 300 hodín, následne prechádzate na šitie a prácu s reálnymi nástrojmi na kúskoch mäsa alebo iných pomôckach, potom musíte absolvovať školenie a získať certifikát v robotickom centre. Napríklad, my s kolegom sme boli v Barcelone, ale tých centier je viac. Ja som mal to šťastie, že ma firma Synektik vybrala ako prvého do ich skúšobného projektu, kde som strávil niekoľko týždňov na školiacom pracovisku v Banskej Bystrici a mal som možnosť  operovať pod dozorom výborných operatérov. Tie týždne v Banskej Bystrici boli pre mňa, dá sa povedať, kľúčovými.

Má robotický typ operácie vplyv napríklad na kratšiu rekonvalescenciu a dĺžku samotného zákroku?

Áno, dĺžka hospitalizácie bola v minulosti pomerne dlhá. Pacienti, ktorí boli operovaní klasickou metódou, boli v nemocnici minimálne 7 dní a mali väčšie pooperačné bolesti. Naproti tomu pacienti, ktorých sme u nás operovali vo štvrtok a piatok, boli už v pondelok doma. Dokonca, pacient, ktorý bol operovaný v piatok, sa žiadal prepustenia už v nedeľu. Taktiež sa skracuje operačná doba oproti klasickému výkonu. Ale, ako vravia naši starší kolegovia, neoperuje sa na čas, ale na výsledok.

Na aký typ urologických zákrokov je robotická chirurgia vhodná?

Robotická chirurgia má v urológii veľký význam, v našom obore sa bude využívať hlavne na onkologickú operatívu.

Existujú aj typy pacientov, ktorí nie sú vhodní na robotickú urologickú operáciu?

Robotická operácia sa v podstate môže vykonať u pacienta v akomkoľvek veku, samozrejme, ak je v dobrej kondícii. Medzi nevhodných pacientov môžeme radiť napríklad pacientov so striktúrou (zúženinou) močovej rúry, príliš veľkou prostatou, s chronickými infekciami močových ciest, nádormi močového mechúra, pacientov so závažným kardiovaskulárnym ochorením, pacienti s metastatickým ochorením prostaty alebo pacienti s vysokým PSA (nádorový marker), u ktorých sa metastatické ochorenie predpokladá.

Pokračovanie na str. 2.