Projekt na obnovu biodiverzity z Košického kraja zaujal na konferencii OSN v Kolumbii

Unikátne opatrenia na obnovu biodiverzity zaujali svetových lídrov na najväčšej konferencii o biodiverzite pod záštitou Organizácie spojených národov (OSN), ktorá sa koná v týchto dňoch v kolumbijskom meste Cali. Na 16. zasadnutí COP16 – Conference of the Parties to the Convention on Biological Diversity ho prezentoval predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka. Ten sa na konferencii v Južnej Amerike zúčastňuje ako člen delegácie Európskeho výboru regiónov, a to aj vďaka Zastúpeniu KSK v Bruseli.

„Biodiverzita je rôznorodosť všetkých foriem života a ich vzájomného spolupôsobenia na Zemi, pre OSN je to dlhodobá priorita. Európska únia si všimla náš unikátny a inovatívny projekt, ktorý bol v lesoch na Gemeri a Spiši zrealizovaný pravdepodobne v najväčšom rozsahu na svete. Preto ma prizvali do delegácie, aby som mohol zdieľať naše know-how a vysvetliť význam tohto projektu, ktorý môže mať obrovské pozitívne dopady na celosvetovú biodiverzitu,“ povedal košický župan Trnka.    

Jednotlivé kroky jedinečného projektu mohol kraj zrealizovať vďaka európskym fondom. Opatrenia uskutočnil na ploche 2 500 hektárov, no z výsledku má úžitok až 4 500 hektárov lesa v okolí Gelnice a Dobšinej. Odborníci v praxi rýpadlami rozryli pôdu, ktorú udupali ťažké mechanizmy. Pomohli tak faune i flóre. Opatrenie je zároveň účinnou ochranou pred povodňami a zosuvmi pôdy.

REKLAMA

Pred týmto krokom odtekalo z lesov bez úžitku až 60 percent zrážkovej vody, vďaka opatreniam v nich zostalo takmer 100 percent. Ročne sa tak vďaka tomuto projektu v lesných ekosystémoch Košického kraja zadrží približne 400 miliónov litrov vody navyše, čo zodpovedá kapacite 160 olympijských bazénov.

Na COP16 sa stretávajú zmluvné strany Dohovoru o biologickej diverzite. Ten podpísalo 196 aktérov v roku 1992 na svetovom summite v Rio de Janeiro. Partneri sa zaviazali zachovať biologickú diverzitu, trvalo udržiavať využívanie zložiek biodiverzity či spravodlivo zdieľať výhody vyplývajúce z využívania genetických zdrojov. Cieľom dohovoru je zastaviť a zvrátiť stratu biodiverzity do roku 2030, ako aj dosiahnuť jej ochranu a obnovu do roku 2050.