fbpx
EASTMAG
Tomáš Filip a trieda
Foto: archív T. Filipa

Pedagóg T. Filip: Nemá zmysel zadávať úlohy typu „Napíšte 400 slovný referát o Napoleonovi a zhodnoťte jeho vládu“, lebo to AI zvládne za 6 sekúnd

Využívate pri učení aj AI?

AI si našla cestu do našich životov aj sama a bolo by krátkozraké tváriť sa v školách, že nás sa to netýka alebo žeby bola umelá inteligencia nepriateľom prirodzenej inteligencie. Pred dvoma-troma rokmi, keď sa objavoval ChatGPT, mali mnohí obavy, že nastal koniec kvalitného školstva, lebo už všetko bude namiesto študentov robiť AI a vytlačí aj ľudských učiteľov. A nestalo sa. Síce je ešte veľmi skoro niečo hodnotiť, no jediné, čo som musel nateraz urobiť, bola moja zmena prístupu. Už naozaj nemá zmysel zadávať úlohy typu „Napíšte 400 slovný referát o Napoleonovi a zhodnoťte klady a zápory jeho vlády“, lebo toto urobí AI pre študenta za 6 sekúnd (stopol som si to) a učiteľ premrhá svojich 10 minút čítaním a písaním nejakého feedbacku. Alebo to dá tiež  prečítať a ohodnotiť AI a kruh sa uzavrie. (Mimochodom úlohu o Napoleonovi, ktorú vypracoval ChatGPT, som mu následne dal aj zhodnotiť. Vytkol si, že to je pomerne plytké, vyskytli sa tam gramatické chyby a udelil úlohe 7.5 bodov z 10).

Aké úlohy teda má zmysel zadávať?

Také, ktoré vyžadujú osobnú reflexiu, istú mieru kreativity, riešenie komplexných problémov, analýzu a interpretáciu primárnych zdrojov, kritické myslenie, vlastný výskum, experiment, skupinovú prácu a podobne. A tak sú vlastne nastavené aj požiadavky sveta zajtrajška. Poďme teda riešiť úlohy, ktoré majú zmysel a neprepisovať a kopírovať už publikované texty za známky.

A čo Vaša osobná skúsenosť s umelou inteligenciou?

AI využívam aj ja. Pomáha mi hlavne generovať nápady. So študentmi potom využívam napríklad možnosť pomocou AI „oživiť“ staré fotografie, porozprávať sa s historickými osobnosťami, prezrieť si virtuálne už aj neexistujúce pamiatky. Nedávno ma očaril projekt University of Southern California a ich nadácie na výskum holokaustu. Nahrali obrovské množstvo materiálov, kde pamätníci holokaustu porozprávali o svojom živote, predstavili svoje skúsenosti a pridali aj mnoho iného. Z tohto materiálu im potom pomocou AI vytvorili ich virtuálnu osobnosť, s ktorou sa môže ktokoľvek porozprávať, samozrejme hlavne o téme holokaustu. A anglicky hovoriaci majú opäť výhodu. Keď v blízkej budúcnosti neostane už ani jeden preživší pamätník, budeme mať aspoň túto možnosť, a to vďaka AI.

Netreba ale zabudnúť aj na riziká s tým spojené; deepfake video a audio, práca s nesprávnymi informáciami, ale aj naša technologická závislosť a pocit, že AI urobí všetku mentálnu a akademickú drinu rýchlo a jednoducho za nás sú témy, ktoré je potrebné prebrať aj so študentmi.

Americké centrum v Košiciach využíva mnoho pedagógov. Je to aj Vás prípad?

Americké centrum v Košiciach som registroval zo svojich návštev vedeckej knižnice. Registroval som jeho podujatia pre učiteľov a aj to, že majú množstvo literatúry, no myslel som si, že je len pre angličtinárov. Bližšie som ale centrum spoznal až ako lektor, keď som dostal možnosť v centre viesť workshopy kritického myslenia.

Foto: archív T. Filipa

Okrem workshopov kritického myslenia pre učiteľov ste však zorganizovali aj metodický deň pre učiteľov dejepisu a besedu pre študentov v anglickom jazyku na tému holokaustu. Ako hodnotíte jednotlivé aktivity a nad akými možno výhľadovo premýšľate? 

Workshopy kritického myslenia mali 3 ročníky, zvládli sme ich aj dištančne počas covidového obdobia. Myslím, že boli obľúbené a hlavne zmysluplné a praktické. Metodický deň pre učiteľov a potom beseda pre študentov s ľuďmi, ktorých sa osobne dotkol holokaust, boli pre mňa mimoriadne dôležité podujatia. Sám som mal možnosť aj vďaka Americkému centru zúčastniť sa sympózia o holokauste na Appalachian State University v Severnej Karolíne, USA.  Aj takto som chcel spolu s ďalšími učiteľmi znovu otvoriť túto ťažkú tému a ponúknuť kolegom a študentom u nás možno nový pohľad či skúsenosť. Považujem za svoju povinnosť ďalej o tom hovoriť a nenechať ani mladšie generácii zabudnúť na hrôzy totalitných režimov, no pripomenúť si aj tých, ktorí si zachovali ľudskosť a vieru v dobro. Moje ďalšie plány sa teda týkajú najmä týchto pamäťových tém.

Pokračovanie na str. 3.

Pridajte komentár