Dodržiavate doma vianočné tradície?

Na Slovensku máme tradícií neúrekom, no medzi najrozšírenejšie patria nasledovné:

Pôst

Postiť by sme sa mali, až kým na oblohe nevyjde prvá hviezda. Jednak totiž neuvidíme zlaté prasiatko a jednak by sme si sviatočnú večeru nezaslúžili. Má to symbolizovať očistenie tela. Zároveň by sme mali deň stráviť čo najpríjemnejšie, lebo podobné budú všetky dni nasledujúceho roka.

Rybacia šupinka pod obrusom

Šupinu z kapra by sme mali pred štedrovečernou hostinou šupnúť pod obrus. Je to na znak toho, aby sme si počas nasledujúceho roka zabezpečili dostatok financií. Túto šupinku si potom ľudia na základe tradície zvyknú odkladať do peňaženky a nosiť ju tam pre šťastie, aby sa peniažky rozmnožovali.

Cesnak a med na stole

Chcete byť zdravý? Potom na stole nesmie chýbať položený cesnak – ideálne na každom tanieri ešte počas servírovania. Zabezpečí totiž pevné zdravie. Gazdinká v minulosti pred samotnou večerou namočila strúčik cesnaku do medu a každému členovi rodiny urobila na čelo krížik. Med sa následne konzumuje spolu s oblátkami a pred nimi si rodina musí pripiť niečím ostrým.

Zdravia sa týka aj zvyk prekrajovať jabĺčko – ak je zdravé a má uprostred súmernú hviezdicu, bude zdravý aj jeho majiteľ. Ak nie, do rodiny zavíta choroba alebo smrť.

Tanier naviac

Na Slovensku máme milý zvyk prestierať o jeden tanier navyše. Kedysi sa to robilo pre náhodného pocestného ako znak milosrdenstva a ochoty pomáhať núdznemu. V niektorých rodinách prestierame taniere aj pre zosnulých blízkych, ktorí sú tak aspoň symbolicky pri nás. Počet tanierov by však mal byť vždy párny. Inak by pre posledného za stolom prišla smrť.

Orechy

Zvyknú sa hádzať počas Štedrej večere do rohov izby na znak hojnosti.

Hlavne neprať

Počas Vianoc je priam zakázané prať bielizeň. Inak ten, komu patrí, zaručene umrie.

Aj samotná štedrovečerná oslava mala množstvo pravidiel

Nevstávať od stola

Počas štedrej večere sa v minulosti nesmelo vstávať od stola, dokonca to nesmela ani gazdiná. Všetko jedlo sa preto prinieslo naraz, aby bolo poruke. Inak by človeku opäť hrozila smrť.

Hlavným jedlom štedrovečernej večere bolo jedlo bez mäsa. Väčšinou sa podávala ryba ako napríklad kapor, ktorý bol často pripravovaný rôznymi spôsobmi – pečený, varený, alebo na rôzne iné spôsoby. Okrem kapra sa na stole často nachádzal zemiakový šalát, šošovicová polievka a rôzne druhy tradičných vianočných koláčov a pečiva. Obľúbené boli bobaľky s makom.

Aj samotná príprava jedla bola podľa tradície spojená s určitými rituálmi a zvykmi. Gazdiná musela mať napríklad pečivo dokončené pred východom slnka, aby bolo prichystané ako dar pre koledníkov. Hlavná kuchárka si po vymiesení cesta utierala ruky o ovocné stromy, aby dobre rodili.

Pred jedlom sa zvyklo zapáliť sviečky a spoločne sa modliť. Niektoré rodiny si tiež pripomínali svojich zosnulých, ktorí už nie sú medzi nimi, a venovali im osobitnú spomienku. Zároveň sa zo stola nesmelo nič vyhodiť a zvyšky išli dobytku. Každý musel byť počas Vianoc sýty.

Koledy a betlehemy

Koledníci i živé betlehemy

Vianočné sviatky na Slovensku boli vždy sprevádzané bohatou paletou tradičných zvykov a rituálov, ktoré sa v priebehu času stali neodmysliteľnou súčasťou vianočnej atmosféry. Mnohé z týchto starých ľudových zvykov majú hlboké korene a sú prepojené s históriou a folklórom Slovenska.

Jedným z tradičných vianočných zvykov je dodnes i koledovanie. Skupiny detí alebo mládeže, často v krojoch, chodia po domoch v obciach a mestách, spievajú vianočné koledy a verše a takto oslavujú narodenie Ježiša Krista. Títo koledníci sú podľa tradície odmeňovaní sladkosťami, drobnými peniazmi alebo inými darčekmi od domácich.

V niektorých oblastiach Slovenska sa zachoval zvyk “Betlehemu”, keď si skupinky ľudí, často deti a mládež, obliekajú kostýmy postáv z vianočného príbehu a predstavujú scény z Betlehemu. Tento zvyk sa obvykle sústredí na vianočných trhoch či v kostoloch.