Navždy odišiel jeden z najznámejších košických výtvarníkov – smutný klaun Attila Duncsák

Vo veku 84 rokov dnes zomrel významný výtvarný umelec Attila Duncsák. Patril k výnimočným predstaviteľom slovenského, maďarského i ukrajinského výtvarného umenia a nesporne k najznámejším košickým umelcom. V ostatných mesiacoch ho trápili zdravotné problémy, no vášeň pre umenie uňho neoslabla.

Otec pôvodne túžil, aby pokračoval v jeho šľapajach a venoval sa dekoratívnej nástennej maľbe, on si zvolil neľahkú cestu výtvarného umelca. Podarilo sa, jeho diela ľuďom rozdávajú radosť a veriaci v nich nachádzajú dokonca aj liečiteľské aspekty.

Tvorbu neskonale miloval.

“Vždy začínam s tým, že tentoraz dám do obrazu len to najdôležitejšie. Rozkladám na bielom plátne farby, robím si na ňom poriadok. Postupne sa objavujú jednotlivé motívy a nálady. Najlepšie je, keď obraz dôjde do štádia, že mi sám začne ukazovať, čo kde treba. Vtedy ho už len počúvam a dopracúvam detaily. To je to pravé šťastie. Keď však obraz mlčí a ja len pracujem a nič krásne z toho nevzniká, vtedy sa duševne rozpadávam a trpím. To sú také moje malé osobné katastrofy, s ktorými musím každodenne zápasiť,” prezradil pred časom v rozhovore pre Korzár.

Sám seba označoval za smutného klauna

“Dvadsiate storočie bolo veľmi dramatické, ja som sa narodil v prvej polovici počas vojny a po vojne bolo veľmi ťažko. Šesťdesiate roky boli priam katastrofické, samé ťažkosti. Formoval som sa ako umelec, trápil sa, v noci som nespal a pracoval, aby som si zarobil na najnutnejšie. Videl som, čo sa deje, nemohol som proti tomu však nič urobiť, jedine vkladať do svojich diel humanizmus. Nezmeníme totiž vojny, hlad ani klamstvo. Otvorene som nemohol na ulici vystúpiť a kritizovať dobu, nie som politik, len ticho sedím v izbe a pracujem. Ale cez svoje rozprávky a svoju mytológiu, ktorú som si postupne vytvoril, na to všetko reagujem,” dodal v spomínanom rozhovore umelec, ktorého tvorba bude nepochybne patriť k pokladom výtvarného umenia.

Attila Duncsák sa narodil v roku 1940 v Užhorode, kde vyštudoval nástennú maľbu. V St. Peterburgu ukončil štúdiá na Applied Arts College – odbor keramika a umelecké sklo. Od roku 1982 žil a tvoril v Košiciach. Inšpiráciu nachádzal najmä v gréckej mytológii, v divadelnom a cirkusovom prostredí i v histórii.

Výtvarnú obec smutná správa mimoriadne zasiahla.

“Milý Attila, pozdrav tam hore všetkých našich kolegov a tebe rovných umelcov čo krášlili svojim umom i tvorbou tento svet. Nezabudneme na Teba!” napísal na sociálnej sieti Martin Račko.

Rodine i blízkym vyjadrujeme úprimnú sústrasť.