UNLP ako jediná nemocnica rieši problém s dekubitmi komplexne, zriadila „ranové tímy“

Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice začala ako prvá na Slovensku komplexne riešiť problematiku dekubitov od príchodu pacienta do nemocnice, nielen po jeho prepustenie, ale i po ňom.

Dekubit alebo preležanina je veľmi bolestivá rana, ktorá pacientovi znepríjemňuje život. Vzniká ako následok pôsobenia tlaku na určitú plochu tela. Môže sa vyskytnúť u každej skupiny pacientov a vplýva na to viacero faktorov.

Polohovať je potrebné každé 2-3 hodiny

Počas preventívnej akcie odborníci z UNLP vysvetľovali laickej verejnosti, ako preležaninám predchádzať. Nechýbali inštruktážne ukážky správneho polohovania pacienta, preventívnych postupov a prezentácia osvedčených postupov ošetrovania pacientov zdravotníkmi. Je dôležité, aby blízki, ktorí sa doma starajú o ležiaceho pacienta, vedeli, ako správne odľahčiť rizikové časti tela, aby nevznikali dekubity, prípadne, aby sa zahojili čím skôr, pokiaľ ich už pacient má. Ukážky správneho polohovania pacienta na akcii predviedla fyzioterapeutka z Kliniky fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie Miroslava Vysocká.

REKLAMA

„Je dôležité vedieť, že aj keď doma nemáme k dispozícií polohovacie pomôcky, môžeme improvizovať a pomôcť si rôznymi vankúšmi či uterákmi. Dokážeme tak správne polohovať svojho blízkeho a rizikové miesta na tele adekvátne odľahčiť. Pacienta polohujeme pravidelne každé dve až tri hodiny. Každá poloha je totiž po uplynutí tohto času nepríjemná a nepohodlná. Nie je pri tom potrebné zakaždým meniť polohu úplne, stačí napríklad podložiť koleno či lopatku, čo mu zvýši pohodlie a zároveň odľahčí zaťažené miesto.“

Polohovanie pacienta závisí aj od jeho diagnózy a funkčného stavu. Napríklad pre pacientov, ktorí majú zápal pľúc či problémy s dýchaním, nie je vhodná poloha v ľahu na chrbte. Vhodnejšia je taká, pri ktorej je vyvýšený hrudník. Fyzioterapeutka radí, aby sme si najskôr sami na sebe vyskúšali polohu, do ktorej chceme pacienta uložiť. Pokiaľ nie je pohodlná pre nás, nebude ani pre pacienta.

Liečba dekubitov je časovo aj finančne veľmi náročná

Ak už dekubity vznikli, je potrebné ich včas a správne ošetriť. Liečba je zväčša dlhodobá a veľmi drahá, preto je lepšie vzniku preležanín predchádzať. Najohrozenejšími miestami sú krížová časť chrbta, záhlavie, lakte alebo päty. Pri polohe na boku je to ucho, rameno, kolená, ale aj lopatky. Celosvetové štatistiky uvádzajú, že dekubit sa vytvorí asi u 10 % pacientov aj pri správnej prevencii a polohovaní, vo väčšine prípadov ale ich vzniku vieme predísť.

„Dekubit sa tvorí, ak je tkanivo zatlačené a dochádza k horšiemu prekrveniu. Dĺžka liečby závisí od štádia, v ktorom sa dekubit nachádza a od doby, kedy sa začne liečiť. Liečba môže trvať mesiac, ale aj roky. Prvým štádiom je začervenanie, druhým plošný defekt a čím je štádium vyššie, tým je liečba problematickejšia. V najhorších prípadoch dochádza k sepse, teda otrave krvi a tá môže viesť až k úmrtiu pacienta. Práve preto je dôležitá prevencia ich vzniku,“ uvádza vedúci lekár Septického oddelenia Kliniky úrazovej chirurgie, MUDr. Marián Rošák. Dodáva, že na Slovensku chýba centrálna evidencia a nie sú k dispozícii žiadne konkrétne čísla pacientov s dekubitmi: „Naša nemocnica si vedie vlastnú evidenciu pacientov, ktorým pomáhame zvládnuť problémy s dekubitmi, keďže k nám často prichádzajú pacienti so zanedbanými preležaninami z iných zdravotníckych zariadení, je to asi 800 pacientov ročne. Snažíme sa ich pritom, okrem liečby, aj edukovať, aby vedeli, ako majú postupovať v následnej starostlivosti po prepustení z nemocnice.“

Pri liečbe dekubitov totiž nepostačuje len zdravotná starostlivosť v nemocnici, ale aj na to nadväzujúca liečba v domovoch sociálnych služieb, ako aj v agentúrach domácej ošetrovateľskej starostlivosti.