Ako chrániť deti pred respiračnými ochoreniami?

Najcitlivejšou vekovou skupinou, ktorú postihujú akútne respiračné ochorenia sú najmä deti, staršie osoby a osoby s oslabenou imunitou.
Prinášame vám niekoľko všeobecných zásad prevencie respiračných ochorení a chrípky u detí, ktoré spísal Úrad verejného zdravotníctva SR.

Umývanie rúk

„Najjednoduchší a pritom veľmi účinný spôsob, ako chrániť svoje zdravie a brániť šíreniu infekčných ochorení, je umývanie rúk. Základné hygienické návyky sa u detí vytvárajú v predškolskom veku, preto im treba primerane veku, trpezlivo a neúnavne pripomínať dôležitosť umývania rúk a naučiť ich správny postup,” vysvetľuje doktorka Tatiana Červeňová, hlavný hygienik SR. Pridáva aj ďalšie rady:

• opakovať im, kedy si majú ruky umývať – po príchode do školy i návrate domov, po pobyte vonku, po pobyte na ihrisku, na pieskovisku, pred a po jedle, po každom použití toalety, po kašľaní, kýchaní a pri akomkoľvek pocite nečistých rúk,
• dbať na to, aby si ruky umývali dôkladne a nevynechali žiadne miesto,
• pripomínať im, že si nestačí ruky opláchnuť, treba použiť mydlo a teplú vodu,
• rovnako dôležité je naučiť deti, aby si po umytí ruky správnym spôsobom aj osušili – uprednostniť papierové jednorazové utierky, ak sú k dispozíci; textilné uteráky doma i v škole treba pravidelne vymieňať,
• v žiadnej škole nepoužívať jeden spoločný textilný uterák pre viaceré deti.

Respiračná etiketa

• naučiť deti, aby si pri kýchaní, či kašľaní zakrývali ústa, najlepšie papierovou vreckovkou, nevyhnutnosťou je naučiť deti používať vreckovky a správnu techniku fúkania nosa,
• ak deti nemajú vreckovku ihneď k dispozícii, môžu si pri kašli alebo kýchaní ústa narýchlo prekryť lakťovou jamkou,
• usmerniť ich, aby vreckovky po použití odhodili do uzatvárateľného odpadkového koša a umyli si ruky.

Čerstvý a čistý vzduch

„Vnútorné priestory je dôležité pravidelne krátko a intenzívne vetrať niekoľkokrát počas dňa. Na krátku chvíľu je potrebné otvoriť okno dokorán tak, aby sa vzduch v miestnosti vymenil. Pri obnove vzduchu ide nielen o dopĺňanie spotrebovaného kyslíka a odstraňovanie CO2, ale v značnej miere aj o úpravu vlhkosti a teploty vzduchu, o odstraňovanie mikroorganizmov, prachu, zápachových látok a podobne,” vysvetľuje doktorka Alena Gregušová, hlavná odborníčka hlavného hygienika SR pre hygienu detí a mládeže.

• relatívna vlhkosť musí byť v intervale 30 až 70 %, optimálne v rozmedzí 40 až 60 %, pretože pri nižšej vlhkosti sa vysušujú sliznice horných dýchacích ciest a znižuje sa ich odolnosť voči infekcii,
• s primerane oblečenými deťmi je vhodné chodiť von každý deň bez ohľadu na počasie – každodenný pobyt na čerstvom vzduchu pomáha udržiavať dobrú fyzickú kondíciu a posilňuje celkovú odolnosť organizmu,
• pravidelné prechádzky vonku prekrvujú sliznice dýchacích ciest, očí a uší, čo podporuje ich funkciu.

Zdravá strava a vitamíny

Najväčší význam pre rozvoj imunity majú vitamíny C, D, E a minerál zinok. „Vitamín C je najlepšie zabezpečiť prísunom dostatočného množstva ovocia a zeleniny. Dôležité je učiť deti pravidelnej dennej konzumácii predovšetkým sezónneho ovocia a zeleniny, a to počas celého roka, nielen v čase zvýšeného výskytu respiračných infekcií,” odporúča doktorka Tatiana Červeňová, hlavný hygienik SR.

REKLAMA

• počas ochorenia je potrebné zabezpečiť deťom zvýšený prísun vitamínu C, jeho bohatým zdrojom sú napr. paprika, chren, citrusové ovocie, kivi, zelené vňate, kel, kapusta,
• v období od októbra do apríla dopĺňať deťom vitamín D, ktorý je dôležitý pre imunitný systém, nakoľko v chladných mesiacoch je pre deti náročnejšie získavať ho prostredníctvom slnečného žiarenia,
• deťom prospievajú aj omega 3 kyseliny, ktoré sú obsiahnuté napríklad v rybom tuku, oleji z tresčej pečene či rakytníkovom a chia oleji,
• imunitu možno podporiť aj betaglukánmi.

Dostatok odpočinku

Spánok regeneruje organizmus a dodáva mu energiu na boj s vírusmi a baktériami. „Čím je dieťa mladšie, tým sú nároky na dĺžku spánku vyššie. Potreba spánku však vykazuje veľké individuálne rozdiely,” zdôrazňuje doktorka Alena Gregušová, hlavná odborníčka hlavného hygienika SR pre hygienu detí a mládeže.

• deti do 3 rokov veku by mali spať 12 hodín denne, pričom mladšie batoľatá (do 24 mesiacov) by mali okrem nočného spánku spať ešte dvakrát počas dňa, staršie batoľatá (2-3 roky) spia okrem noci ešte raz denne,
• u detí školského veku už potrebu odpočinku dostatočne kryje nočný spánok, jeho dĺžka by mala byť u detí do 6 rokov veku najmenej 11 hodín denne, u detí do 12 rokov 10 až 11 hodín spánku, u detí staršieho školského veku a dospievajúcich 9 až 10 hodín spánku,
• večer už by malo mať dieťa pokojový režim, bez televízie a mobilu,
• detská spálňa by mala byť dostatočne vetraná a vnútorná teplota by nemala presiahnuť 18 až 22 °C; príliš suchý a prehriaty vzduch nie je vhodný, pretože vysušuje sliznicu, ktorá je vstupnou bránou pre preniknutie vírusov a baktérií do tela.

V prípade ochorenia v domácnosti

Je potrebné:

dodržiavať pokyny ošetrujúceho lekára, ochorenie je potrebné vyliečiť a “neprechodiť ho”, pretože príliš skorý návrat do kolektívu predlžuje zotavenie dieťaťa a zároveň zvyšuje riziko nakazenia ostatných detí,

nezdieľať osobné predmety s inými ľuďmi, ani predmety, ktoré používame v rámci osobnej hygieny (vyčleniť osobitný uterák pre každého člena domácnosti),

pokiaľ je v domácnosti člen rodiny s chrípkou či prechladnutím, je vhodné pre neho vyčleniť príbor, taniere i poháre,

u chorého má význam používanie rúšok, pretože sa tým znižuje riziko šírenia ochorenia na ďalších členov domácnosti,

v domácnosti sa počas chrípkovej sezóny, príp. pri výskyte ochorenia odporúča upratovanie navlhko, pretože vírus chrípky prežíva v prachu v izbovej teplote i niekoľko dní,

povrchy, ktorých sa ľudia často dotýkajú, napr. kľučky, vypínače, televízny ovládač, splachovače, vodovodné batérie, úchytky na zásuvkách a pracovná doska na kuchynskej linke a pod., možno dezinfikovať prostriedkami s obsahom chlóru, glutaraldehydu, peroxo-zlúčenín, chlórhexidínu či jódu.