fbpx
EASTMAG
Terézia Matejíková
Zdroj: archív T. Matejíkovej

Košičanka Terezka Matejíková sa pokúsila vyvinúť textílie pre vesmírne misie

Ruku na srdce – akú diplomovú prácu ste písali vy? Sympatická Terezka (Bariová) Matejíková to vzala zhurta a na svojej alma mater – Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka, si zvolila ako tému záverečnej diplomovej práce Textilné materiály pre vesmírne cestovanie. Hlavným cieľom bolo vyvinúť čo najefektívnejšie textílie pre športové aktivity vo vesmíre, kde je bez gravitácie potenie veľkým problémom. Aktuálne mieni vyvinuté textílie aplikovať na rozšírenie trhu s oblečením pre športovcov a ľudí pracujúcich v sťažených podmienkach.

Odhodlaná študentka si nevybrala z vopred vypísaných tém, ale vymyslela si vlastný projekt, ktorý ju zaujímal. Keďže na Fakulte priemyselných technológií študovala odbor Textilné materiály a vesmír ju odjakživa fascinoval, rozhodla sa tieto dve oblasti zmysluplne prepojiť.

„Na stránkach NASA som našla výborné podklady a identifikovala som najzávažnejšie nedostatky, ktoré astronautom komplikujú pobyt vo vesmíre. Niektorí tam trávia naozaj veľa času – aj celé mesiace, no nemajú tam veľa možností, čo sa týka obliekania. Musia športovať denne od 2 do 4 hodín, lebo inak v stave beztiaže prichádzajú o svalovú hmotu, no rovnaký odev na sebe majú napríklad desať dní a potom ho vyhodia, lebo prať sa vo vesmíre nedá. Jedine ak špeciálne čistiť, čo je však mimoriadne nákladné na spotrebu energie,“ objasnila nám študentka, aktuálne už doktorandka.   

Zdroj: archív T. Matejíkovej

Pot vo vesmíre nesteká smerom dole a hromadí sa v mieste vzniku

S oblečením je podľa jej slov vo vesmíre všeobecne problém, pretože nesmie byť voľné, inak by sa zachytávalo, pri syntetických materiáloch zase vzniká elektrostatický náboj. Špeciálny odev na šport zatiaľ nik veľmi neriešil, hoci samotné športové vybavenie ako bežiaci pás či stacionárny bicykel majú astronauti prispôsobené stavu beztiaže.

„Procesy tela sú pritom v stave beztiaže úplne iné ako na zemi. Pot napríklad nesteká smerom dole, ale drží a zhlukuje sa tam, kde vznikol, čiže napríklad pod pazuším. Tam sa hromadí aj teplo, ktoré človek vytvára pri cvičení. Tým, že tam nie je žiadne prúdenie vzduchu, držia sa pot i teplo okolo tela ako taká aura, čo astronauti opisujú ako veľmi nepríjemné.“

Odev, ktorý si zaumienila navrhnúť, mal byť predovšetkým čo najjednoduchší a spĺňať všetky požiadavky, ktoré priestor mimo zeme vyžaduje. Zároveň sa zmerala na to, aby pri aktívnom nosení čo najmenej smrdel.


Zdroj: archív T. Matejíkovej

Najprv si urobila dôkladný prehľad o najnovších výskumoch textilu, ktorý dokáže kvalitne odvádzať teplo a vodu od tela. Naštudovala si, čo ako funguje a aké hlavné odlišnosti vládnu vo vesmírnom prostredí.

„Následne som sa zamerala na inovatívne materiály. Oslovila som aj priamo astronautov, no žiaľ, nepochodila som. Podarilo sa mi však nadviazať spoluprácu s talianskou spoločnosťou Resistex, ktorá mi poskytla aj svoje inovatívne vzorky textílií. Zaujali ma materiály s grafénom a uhlíkom, a takúto priadzu som následne ručne zapracovala do merino vlny, pretože má výborné vlastnosti – nesmrdí, nevytvára elektrostatický náboj a rýchlo odvádza vlhkosť. Navrhla som teda úplne nový materiál, z ktorého som ušila tričká a tie som následne odskúšala na probantoch s tým, že úprava bola aplikovaná len na jednu časť trička, aby sa následne pri športovej aktivite dalo odmerať, ktorá strana efektívnejšie odvádza teplo. To som snímala infračervenou kamerou.“  

Foto v galérii: archív T. Matejíkovej

Premýšľa nad praktickejším využitím

Aktuálne je z talentovanej dievčiny doktorandka a rozhodla sa svoj doterajší výskum využiť pre potreby športovcov na zemi, kde s ním má väčšiu šancu uspieť napríklad v podobe startupu.

„Je pomerne náročné dostať sa do laboratórií napríklad v USA alebo priamo spolupracovať s astronautmi, takže sa chcem preorientovať na športovcov a ľudí pracujúcich v sťažených podmienkach.

Terezka pôvodne na Trenčianskej univerzite študovala umelecký dizajn, no časom zistila, že ju viac láka vedecká oblasť a ako inžinierske štúdium si už zvolila textilné materiály. „Mala som pocit, že som trochu vyhorela. Potom ma však opäť začalo baviť kresliť a vrátila som sa k ručným prácam, ako napríklad k pleteniu. Je to pre mňa teraz oddych a sebavyjadrenie. Som šťastná, že som na to prišla skôr a pochopila, že môj smer je skôr technický,“ dodala.

Pridajte komentár