Košice spúšťajú prieskum duševného zdravia školákov a učiteľov

Výsledky sa nebudú prezentovať za jednotlivé školy, ale za celé mesto. Konkrétne údaje získané od jednotlivých žiakov a učiteľov zapojených do prieskumu nebudú sprístupnené tretím stranám, vedeniu dotknutých základných škôl ani mestu Košice. V prípade potreby sa prijmú konkrétne opatrenia zlepšenia situácie na danej škole.

„Chceme vykonať skríning duševného zdravia u žiakov a učiteľov. Zameriame sa na viacero, či už pozitívnych alebo negatívnych faktorov. Potrebujeme mať dáta, aby sme mohli nastaviť intervencie do ZŠ. Sme zárukou toho, že celý výskum bude po všetkých stránkach správne zabezpečený. Zber dát je dobrovoľný a anonymizovaný. Nebudeme hodnotiť, diagnostikovať ani porovnávať samotné školy, ale ide nám o zistenie stavu duševného zdravia na ZŠ v Košiciach,“ uviedla prodekanka pre pedagogickú činnosť FF UPJŠ Beáta Ráczová.

Komisár Mikloško: duševné zdravie je najväčšou pandémiou, ktorá trápi deti

Podobný prieskum ako sa teraz chystá v Košiciach, sa od novembra 2024 do januára 2025 uskutočnil aj 67 základných školách na Slovensku. Cieľom bolo poznatky o tom, ako sa deti cítia v rodine, škole, vo vzťahoch, ako vnímajú bezpečie a aké majú obavy. Zapojilo sa doň 1120 žiakov siedmych ročníkov ZŠ. Podľa komisára pre deti Jozefa Mikloška vyplynulo, že téma, ktorá najviac trápi slovenské deti, je duševné zdravie. Za svoje najväčšie ohrozenie vnímajú úzkosti, depresie a samovraždy.

REKLAMA

„Chcem pochváliť mesto Košice za to, že ide zisťovať, čo žiakov a učiteľov trápi. Ukazuje sa, že duševné zdravie je tá najväčšia pandémia, čo trápi deti. Zistili sme u nich až 30-percentný nárast úzkosti a depresie. Až 1800 detí mesačne hľadá na internete výraz chcem sa zabiť. Situácia je alarmujúca, keď chceme nájsť riešenie, musíme poznať pravdu. Tento výskum je preto veľmi dôležitý,“ myslí si.

Výsledky celoslovenského prieskumu podľa Mikloška okrem iného ukázali, že deti vyrastajúce v stabilnom rodinnom prostredí s oboma rodičmi prežívajú najväčší pocit bezpečia a dôvery v život. Výrazný posun nastal v hodnotení úlohy otcov, oproti prieskumu z roku 2022 sa posunuli na druhú priečku v rebríčku dôležitosti. Zároveň sa zvýšila dôvera voči kamarátom, zatiaľ čo online vzťahy zostávajú na chvoste rebríčka dôvery.

Deti sa najviac obávajú školského neúspechu. Na druhom mieste je strach zo samoty, ktorý je výrazne silnejší u dievčat než u chlapcov. Dievčatá taktiež častejšie pociťujú obavy z výsmechu, priberania na váhe a kyberšikany. Prieskum tiež ukázal, že 4,2 percenta detí nemá žiadneho kamaráta a takmer polovica, 47,9 percenta, trávi na sociálnych sieťach viac ako štyri hodiny denne.

Strach zo šikany medzi deťmi klesol a celková miera šikanovania je nižšia než v okolitých európskych krajinách. Výsledky ukazujú, že ak deti vidia šikanu, vo väčšine prípadov ju nahlásia učiteľovi alebo sa pokúsia si zastať šikanovaného spolužiaka.

1 2