Košičanka Ľ. Gaľová pomáha koncertami pacientom s Alzheimerom

Aktuálne pripravuje v rámci združenia Spájanie generácií koncert husľového virtuóza Pavla Šporcla a jeho cimbalovej kapely, ktorí spolu vystúpia v Košiciach 15. júna. Okrem výnimočného umeleckého zážitku divákom poskytuje aj možnosť prispieť kúpou vstupenky pre klientov 1. Alzheimerovho centra pri Arcuse. Ako vôbec Ľubica Gaľová začala s charitatívnou činnosťou, čo ju poháňa vytrvať a aký má pocit zo súčasných návštevníkov koncertov?

Aké boli vaše začiatky? Jednoducho ste si povedali, že chcete pomôcť tým, ktorí sú menej šťastní alebo nejako znevýhodnení a reálne ste sa s spoločníkmi rozhodli založiť občianske združenie Spájanie generácií?

REKLAMA

Moja pomoc pre sociálne slabších a zdravotne znevýhodnených začala už dávno pred založením Spájania generácií a zároveň som si počas tých rokov pomoci hovorila, že raz príde čas, keď si založím vlastnú organizáciu. Ten čas nastal, keď sme v rodine zažili smutnú udalosť – opustila nás naša drahá mama. Posledné roky trpela Alzheimerom a Parkinsonom. Vtedy som sa rozhodla, že okrem podpory, ktorú som poskytovala iným organizáciám, budem pomáhať aj s mojou vlastnou. Pomaly sa začal formovať vznik Spájania generácií.

Aké boli začiatky? Predpokladám, že keď sa človek v takýchto vodách nepohybuje, nebolo to jednoduché.

Najzložitejšie bolo zabezpečiť vhodné priestory na prvý koncert. Po dlhšom hľadaní sa mi podarilo dohodnúť priestor Synagógy na Puškinovej ulici, za čo  patrilo veľké poďakovanie Židovskej náboženskej obci Košice. Rovnako nebolo jednoduché realizovať dohodu s vystupujúcim, keďže som vtedy bola neznáma osoba v oblasti kultúry a organizovania koncertov – no opäť ma podporila moja rodina a moja veľmi dobrá priateľka Marika Hercegová, ktorá povedala, že keď robíme veci zo srdca a ide nám o dobrú vec, cesta sa vždy nájde. A tak do Košíc prišiel na „začiatku našej cesty“ prvý umelec – husľový virtuóz Pavel Šporcl. 

Prečo ste si ako umelca vybrali práve Pavla Šporcla?

Poznala som ho ešte z jeho začiatkov, keď po štúdiu začínal a robil prvé koncerty v Piešťanoch. Už vtedy som vedela, že by som ho raz chcela pozvať do Košíc. Ten čas prišiel, oslovila som jeho manažérku a keďže Pavel Šporcl výrazne podporuje charitatívne projekty, napokon to vyšlo.

Čo je pre vás za tie roky najväčším hnacím motorom, že si stále poviete, že do toho idete aj ďalší rok? Čo vás pri tom drží?

Vedomie, že poskytujeme ľuďom niečo mimoriadne, to znamená umelecký zážitok, ktorý, dajme tomu, ešte v Košiciach nebol a keď bol, tak s iným koncertným obsahom. Zároveň to, že podporujeme generáciu, ktorá nám dala možnosť byť tu a teraz potrebuje našu pomoc. Určite to sprevádza aj množstvo povinností a hlavne zodpovednosť – voči umelcovi, aj voči divákom, no viem, že zážitok, ktorý sprostredkujeme, bude výnimočný. Hudba je univerzálna, dostáva nás do úplne inej dimenzie, spája všetky generácie a otvára v nás ľudskosť – k sebe i k hendikepovaným. A to všetko spolu ma v neposlednom rade nesmierne nabíja energiou a vedomím, že stojí za to v tom pokračovať.                                                            

Vašou zásadou je, že ani tak nepomáhate finančne, ale zakupujete presne zadefinované potrebné veci. Čo všetko ste za tie roky zakúpili pre Alzheimerove centrum?

Boli  to rôzne druhy pomôcok, prístrojov, zariadenia, ktoré sa použili priamo v centre alebo  prostriedky na voľnočasové aktivity.

Čo si myslíte, uvedomujú si diváci, že zakúpením vstupenky pomáhajú, alebo len vyslovene idú na koncert, lebo ich oslovil interpret?

Osobne zdieľam názor, že charitatívnu rovinu veľmi nevnímajú, ale možno sa mýlim.  Spájanie generácií to pri každom koncerte počas otvorenia a taktiež v rámci propagácie všade prezentuje a všetkým, ktorí si zakúpili vstupenky, potvrdzujeme, že výťažok  použijeme na materiálnu pomoc pre 1.denné Alzheimerove centrum pri združení ARCUS Košice. Zároveň si myslím, že aj naše združenie by sa v budúcnosti malo viac koncentrovať na podporu značky Spájanie generácií a jej charitatívny rozmer. Je to aj naša povinnosť a zodpovednosť.

Pavel Šporcl príde v júni do Košíc s cimbalovou kapelou, čo bude o to väčší zážitok. Prečo sa oplatí prísť sa pozrieť?

Bude to úžasné. Sú to naozaj výnimoční umelci a zároveň pôjde o akési prepojenie Česko-Slovenska, keďže muzikanti sú väčšinou zo Slovenska. Prepojíme a budeme spájať – povedala by som nielen generácie, ale aj našu históriu.

Pri propagácii koncertu uvádzate, že je to vysoko spoločenská udalosť, na ktorú sa vyžaduje adekvátne oblečenie. Máte pocit, že to dnešná spoločnosť naozaj zanedbáva a ľudia už kultúrnu udalosť nevnímajú ako niečo výnimočné?

Áno, s tým, žiaľ, súhlasím. Mňa moji rodičia a starí rodičia učili a vštepovali mi, že na kultúru by sa malo chodiť ako na niečo výnimočné, na niečo, čo nie je každodenné. Na kultúrne podujatie sa vyberiete preto, aby ste si oddýchli, aby ste boli odrazu mysľou chvíľku inde. Tento rýchly svet akosi pomaly zabúda na etiketu a všetko, čo s ňou súvisí. Mali by sme to zmeniť  a možno chceme troškou k tejto zmene prispieť aj my organizovaním koncertov.

Máte už do budúcna nejaké konkrétne plány na koncerty či interpretov?

Nerada to hovorím, lebo som nepriamo trochu poverčivá. (Úsmev.) Takže prezradím, až keď budem s umelcom definitívne dohodnutá. Snáď však napoviem – bude to niečo, čo sme zatiaľ v našich programoch ešte nemali a verím, že publikum to ocení.