Husľový virtuóz Pavel Šporcl: „Bez veľkej driny samotný talent nestačí“

S Vami sa neodmysliteľne spája aj výrazný imidž – najmä šatka a modré husle, ktoré sú Vašim poznávacím znamením. Niekto Vám to v začiatkoch poradil, alebo to jednoducho tak vyšlo?

Čo sa týka imidžu, vybudoval som si ho sám. Aj keď niektoré veci ma, samozrejme, inšpirovali alebo naviedli. Napríklad šatka bola úplná náhoda  – pri fotení na album jednoducho vyšla fotka so šatkou najlepšie a dohodli sme sa vtedy s vydavateľstvom , že ju použijeme. Nik mi nehovoril, aby som šatku nosil ďalej, ale ja som sa toho chytil a povedal som si, že to je presne ten správny moment, aby som ukázal, že mladý človek môže hrať v džínsach a šatke krásnu klasickú hudbu, nie nutne v smokingu alebo vo fraku. A keď som potom po siedmich rokoch šatku odkladal, tak som premýšľal, akým spôsobom by som mohol v marketingu tohto typu pokračovať, pretože si myslím, že ak sa to robí poctivo a dobre, môže to hudbe pomôcť. A prišli modré husle. Ja som sa však za tento marketing – ani za šatku ani za modré husle nikdy neschovával, vždy som chcel v prvom rade hrať stopercentne. Čo najlepšie. A šatka a modré husle sú len čerešničkou na torte. Pre mňa bola vždy najdôležitejšia hudba a to si myslím, že sa mi podarilo a za tým si stojím.

Ste veľmi kreatívny človek, výrazný kultúrny líder, inovátor, počas pandémie ste napr. hrali uprostred jazera… Je to večné dieťa vo Vás, ktoré sa neustále hrá a niečo vymýšľa, alebo len nemáte rád stereotyp?

Určite nemám rád stereotyp. Som skrátka kreatívny človek, čo je krásne, ale na druhej strane neviem príliš pomyselne stáť na jednom mieste, takže keď skončí jeden projekt, už premýšľam o ďalšom, aby bol môj život stále dynamický, aby sa stále niečo dialo. Koniec-koncov ma to udržuje v mladistvom duchu a aj mi to pomáha lákať nových ľudí do koncertných sál. Tento životný štýl mi veľmi vyhovuje.

Podporujete množstvo nadácií, angažujete sa v charitatívnych projektoch, čo je obdivuhodné. Aké vnútorné pohnútky Vás k tomu vedú?

Mám to v živote tak nastavené. Mal som obrovské šťastie na to, aké som mal detstvo a aký mám život a keď môžem, tak pomôžem. To je moje životné motto a čo iné a jednoduchšie môžem urobiť, ako vziať husličky a prísť niekam zahrať a urobiť ľuďom radosť, možno aj zarobiť nejaké peniaze. Podporujem množstvo projektov, aj posielam peniaze, keď je nejaký problém vo svete, nejaká katastrofa, napríklad aj u nás vlaňajšie povodne. Dlhodobo tiež podporujem české pätorčatá. Naozaj si vážim to, čo mám a aj preto sa po vzore kresťanov a biblie delím o to, čo som získal, a to nielen z finančného hľadiska.

Do Košíc prídete s úspešným programom Gipsy Fire, ktorý je mimoriadne obľúbený. Čím z Vášho pohľadu oslovuje verejnosť?

Gipsy Fire a Gipsy Way sú moje dva albumy, ktoré som nahral s cigánskou cimbalovou kapelou. Je to odnož klasickej hudby. Vždy som cigánskych virtuózov a primášov obdivoval, neskutočne sa mi táto hudba páčila a je to taký môj splnený sen, že môžem na koncertoch hrať tento typ repertoáru a že mám svoju vlastnú cigánsku cimbalovú kapelu, čo je tiež svetový unikát. Hráme krásne veci, či už maďarsko-rómskeho charakteru alebo napríklad Piazzollu, čo je naozaj virtuózne.  Predvádzame ohnivé skladby a tiež skladby veľmi citlivé a krásne melodické. Koncerty sme už mali po celom svete a bolo ich asi 400 – v Južnej Amerike, Číne, Japonsku… táto hudba je naozaj medzinárodná a ľudia ju doslova hltajú a páči sa im, takže verím, že to dopadne podobne aj u vás v Košiciach.

Na Slovensku Vás až tak často nevidíme, tešíte sa na koncert v Košiciach?

Bohužiaľ na Slovensku nie je toľko miest, orchestrov a toľko príležitostí, aby som tu vystupoval častejšie, hoci hrávam pravidelne v Žiline a objavujem sa v Bratislave a tiež v Košiciach, za čo som veľmi vďačný.  V Bratislave budem určite hrať budúci rok, ale teraz sa teším na júnový koncert do Košíc, kde sa vďaka OZ Spájanie generácií opäť vraciam do koncertnej siene, ktorá má krásnu akustiku a ktorú mám veľmi rád. Zároveň je môjmu srdcu blízky typ benefičného koncertu, takže ďakujem za toto pozvanie a teším sa na vás, na poslucháčov v Košiciach už skoro dovidenia.