Východoslovenská galéria otvorila stálu expozíciu, akú región ešte nezažil

V srdci Košíc sa zrodil priestor, ktorý má ambíciu nadviazať dialóg nielen s návštevníkmi, ale aj medzi umeleckými dielami samotnými. Východoslovenská galéria po troch rokoch intenzívnej prípravy otvorila stálu expozíciu „Komédia ducha“. Názov nie je náhodný – ide o priamu referenciu na divadelnú hru Antona Jasuscha z roku 1925, ktorá sa stala hlavným ideovým pilierom celej výstavy.

Zámer kurátorov Miroslava Klebana a Štefánie Ďuricovej bol jasný: vytvoriť expozíciu, ktorá prehovorí k ľuďom 21. storočia, no zároveň ostane verná vlastným zbierkam galérie. Výsledkom je výstava, ktorá reflektuje desaťročia zbierkotvornej činnosti inštitúcie a ponúka diela výhradne z jej fondov. Návštevníci sa tak môžu stretnúť s približne 150 umeleckými dielami, ktoré zahŕňajú klasikov ako Anton Jasusch, Ján Mathé či Mária Bartuszová, ale aj doteraz nevystavené kúsky a najnovšie akvizície od predstaviteľov súčasnej výtvarnej scény.

Pozrite si videoreportáž:

Pretrhnutá časová línia

To, čo robí expozíciu výnimočnou, je aj jej netradičné usporiadanie. Diela nie sú zoradené podľa historického vývoja či štýlov. Kurátori zámerne pretrhli časovú líniu a vytvorili surreálny, no silne symbolický dialóg naprieč storočiami. Staré sa tu stretáva s novým, jemné s monumentálnym. Vrcholom tejto umeleckej konfrontácie je veľkoformátový triptych Antona Jasuscha, nainštalovaný ako pomyselný oltár. Naproti nemu sa v tichu zjavuje jemná plastika Márie Bartuszovej, pripomínajúca zrod a krehkosť bytia.

„My sme si už na začiatku stanovili kritérium, že si nebudeme požičiavať diela z iných galérií, ale budeme pracovať naozaj len s tým, čo máme. A práve to bolo to najťažšie. Náročné tiež bolo vytvoriť jednotlivé sekcie, dať im názvy, aby to malo naozaj filozofický aj koncepčný rámec,“ objasnil pre EastMag kurátor Miroslav Kleban.

Priznal, že si mohli vybrať ľahšiu cestu a nadviazať na predošlé expozície, alebo to postaviť napríklad na chronológii či zvoliť populárnu košickú modernu. „My sme si to však uľahčiť nechceli. (Úsmev.) Náš pôvodný zoznam počítal so 400 dielami, čo by však bolo fyzicky nemožné. Dlho sme čakali, kým sa priestor prerobí a museli sme si ich inštaláciu rozvrhovať na papieri. Následne sme zistili, že sa nám mnoho diel nevojde a aj finálny zoznam sme museli škrtať. Priznávam, že kurátorovi to až trhá srdce.“

Snaha vyvolať záujem a otázky u odbornikov aj u laikov

Expozícia nemá ambíciu osloviť len určitú generáciu, zámerom je, aby si ju zamiloval každý bez rozdielu veku.

„Chceli by sme osloviť všetky generácie. Túžili sme vytvoriť niečo, čo v spoločnosti zarezonuje, čo vyvolá a otvorí nejakú diskusiu, otázky aj u odborníkov aj u laikov. To bolo pre nás najzásadnejšie. Uvedomujeme si, že odkazom Jasuschovej hry to môže pôsobiť trošku avantgardne, ale samotná forma expozície je dosť konzervatívna,“ dodal kurátor.

Výstavné priestory, ktoré sa na expozíciu vyčlenili, patria medzi najväčšie svojho druhu v rámci slovenských regionálnych galérií. Výstavné siene A a B na poschodí galérie, aj ich premostenie, sú teraz plné nielen umenia, ale aj príbehov o čase, priestore a človeku. A čo je rovnako dôležité, vďaka architektom zo štúdia COSMO je celá výstava aj estetickým a ekologickým zážitkom. Inštalácie využívajú recyklovaný plast, konkrétne tony starých počítačových klávesníc a jogurtových kelímkov, ktoré symbolizujú cyklus zrodu, zániku a znovuzrodenia.

Množstvo unikátnych diel

Duchovno, spiritualita, kozmos, priestor, čas, vzťah človeka k zemi, planéte či myšlienky na budúcnosť, posledný súd, zánik a následný zrod a dematerializácia duše. Tém na premýšľanie dostane návštevník dostatok. Prevahu majú závesné obrazy, no nechýbajú ani plastiky a objekty. Okrem diel A. Jasuscha a ďalších významných osobností slovenskej výtvarnej moderny, ako sú Július Jakoby, Konštantín Bauer, František Foltýn, Gejza Schiller, Konštantín Kővári, Elemír Halás-Hradil, ale aj zástupcov 19. storočia (napríklad Imrich Emanuel Roth), sú tiež vystavené napríklad vzácne solitéry z gotického umenia. Zastúpenie tu majú aj zásadní autori z povojnového obdobia ako Maria Bartuszová, Juraj Bartusz, Jozef Jankovič, Stanislav Filko. Expozíciu dopĺňa množstvo diel spomínanej akvizičnej činnosti, najmä mladých súčasných umelcov.

Expozícia súčasnosti

Východoslovenská galéria touto stálou expozíciou nielen oslavuje vlastné dejiny, ale predovšetkým odpovedá na otázku, čo znamená byť verejnou galériou v súčasnosti a aký význam vôbec má stála expozícia. Galéria plánuje k výstave pravidelné sprievodné podujatia a edukačné programy pre všetky vekové kategórie. Ambíciou je nevnímať expozíciu len ako výstavný priestor, ale aj ako miesto na zamyslenie, stretávanie, učenie sa. Expozícia potrvá minimálne päť rokov.

Nielen Košičania, ale i turisti v galérii nájdu miesto, kde si môžu pozrieť gotické solitéry bok po boku s konceptuálnym umením súčasnosti v priestore, ktorý si zachováva historickú hodnotu a zároveň kráča s dobou.

„Komédia ducha“ tak nie je len názvom. Je to pozvanie – k premýšľaniu, k rozhovoru s umením, ktoré dýcha nielen históriou, ale aj víziou.

Návštevníčka: Niečo podobné nám tu chýbalo

Na pocity z expozície sme sa opýtali aj návštevníkov komentovanej prehliadky. Pani Eva Baranová sa teší, že ju bude môcť ukázať známym, ktorí prídu do Košíc na návštevu.

„Nakoľko sme tuto v Košiciach takúto stálu expozíciu nemali, veľmi sa z nej teším. Lebo my Košičania, ktorí chodievame na výstavy, niektoré tieto diela síce poznáme, ale sú tu vystavené aj také, ktoré sme ešte nevideli. Myslím, že výstava môže inšpirovať a motivovať aj študentov z Fakulty umení. Osobne som prekvapená z triptychu Antona Jasuscha, ako pekne je vyinštalovaný. Človek sa pri ňom môže pristaviť a rozjímať. A ešte sa mi veľmi páčia diela pána Mathého a pani Bartuszovej,“ prezradila nám E. Baranová.