Klimatizácia nás môže nielen osviežiť, ale aj ohroziť. Pozor na zle nastavenú teplotu či zanedbané filtre, varuje lekár

Horúčavy k letu patria, no ak trávime väčšinu dní v klimatizovaných priestoroch, naše telo zažíva väčšiu záťaž, než si uvedomujeme. „Klimatizácia vie byť dobrým pomocníkom, ale ak ju používame nesprávne, môže nám spôsobiť bolesti hlavy, zhoršiť alergie či dokonca podporiť šírenie nebezpečných baktérií,“ upozorňuje všeobecný lekár Nemocnice AGEL Zlaté Moravce MUDr. Ladislav Solčiansky. V rozhovore vysvetľuje, prečo si telo nikdy úplne nezvykne na prudké zmeny teplôt, prečo je dôležitá pravidelná údržba klimatizačných systémov a ako používať klimatizáciu tak, aby nám skôr pomohla než uškodila.

Je možné si na klimatizáciu časom “zvyknúť”? Vie si telo vybudovať určitú odolnosť voči prudkým teplotným rozdielom?

Do určitej miery áno, telo sa môže prispôsobiť zmenám teplôt, ale nie je to o budovaní odolnosti v pravom slova zmysle. Prudké prechody z chladného prostredia do teplého a naopak však vždy predstavujú záťaž pre organizmus, najmä pre cievny a dýchací systém. Preto odporúčame nastavovať klimatizáciu tak, aby rozdiel medzi vonkajšou teplotou a teplotou v miestnosti nebol väčší ako 5–7 stupňov Celzia.

Hovorí sa, že klimatizácia môže ovplyvňovať aj našu imunitu, napríklad ak v nej trávime celé dni.

Je to pravda. Dlhodobý pobyt v klimatizovanom prostredí, najmä ak je vzduch suchý alebo zle filtrovaný, môže oslabovať obranyschopnosť slizníc dýchacích ciest. Suché sliznice sú náchylnejšie na prienik vírusov a baktérií, čo môže viesť k častejším infekciám dýchacích ciest.

REKLAMA

Niektorí ľudia tvrdia, že v klimatizovaných priestoroch majú častejšie bolesti hlavy alebo pociťujú únavu. Môže byť za tým zle nastavená klimatizácia alebo kvalita vzduchu?

Áno, je to možné. Príčinou môže byť nesprávne nastavená teplota, nízka vlhkosť vzduchu, nedostatočné vetranie alebo zanedbaná údržba klimatizačného systému. Kumulácia oxidu uhličitého či prítomnosť plesní alebo prachu môžu spôsobovať bolesti hlavy, únavu aj zníženú koncentráciu.

Mnohí tvrdia, že klimatizácia zhoršuje alergie a suchosť slizníc. Je to naozaj tak a čo sa s tým dá robiť? Aké riziká predstavuje klimatizácia pre alergikov? Môže im spôsobiť aj veľké komplikácie prípade vážne problémy?

Áno, klimatizácia môže zhoršovať alergické prejavy, ak nie je pravidelne čistená. Filter zachytáva prach, peľ či plesne, ale ak sa neudržiava, tieto nečistoty sa môžu spätne uvoľňovať do ovzdušia. Pre alergikov to môže znamenať zhoršenie symptómov ako kýchanie, upchatý nos či svrbenie očí. Navyše sa môže zhoršiť priebeh chronických respiračných ochorení, ako je astma. Riešením je pravidelná údržba a čistenie filtrov, používanie zvlhčovačov vzduchu a sledovanie kvality vnútorného prostredia.

Je pravda, že klimatizácia môže podporovať šírenie baktérií alebo plesní, ak nie je správne udržiavaná? Môže byť napríklad zdrojom tzv. legionárskej choroby?

Áno, ak sa klimatizačné systémy neudržiavajú, môžu sa v nich usadzovať baktérie a plesne. Typickým príkladom je Legionella pneumophila, baktéria spôsobujúca legionársku chorobu – ťažké zápaly pľúc. Najčastejšie sa šíri cez kontaminovanú vodu alebo klimatizačné systémy s nedostatočnou údržbou. Riziko však predstavujú aj atypické patogény, ako sú Chlamydia pneumónia či Mycoplasma pneumónia, ktoré môžu taktiež vyvolať ochorenia dýchacích ciest.

V aute často nastavujeme klimatizáciu tak, aby fúkala priamo na nás. Prečo je to chyba a aké zdravotné problémy to najčastejšie spôsobuje?

Priamy studený prúd vzduchu na telo môže viesť k prechladeniu svalov, stuhnutiu krku či chrbta a v horšom prípade k zápalom horných dýchacích ciest. Časté sú aj bolesti hlavy alebo zápaly očí. Odporúča sa smerovať ventiláciu mimo priameho kontaktu s telom a vyhýbať sa príliš nízkej teplote v aute.

Existujú aj netypické príznaky, ktoré si ľudia s klimatizáciou nespájajú, ale môžu súvisieť – napríklad suché oči, podráždené hrdlo alebo problémy so spánkom?

Áno, suché oči, podráždené hrdlo, suchosť v ústach či pocit škrabania v nose patria medzi časté, ale často prehliadané dôsledky klimatizácie. Zhoršenie spánku môže súvisieť s príliš suchým vzduchom, nízkou teplotou alebo zníženou kvalitou ovzdušia.

Je pravda, že v klimatizovanom prostredí si telo zle reguluje pocit smädu? Môže nás klimatizácia dehydrovať bez toho, aby sme si to uvedomovali?

Áno, klimatizovaný vzduch býva suchý a zrýchľuje odparovanie vody z pokožky a slizníc. Človek si to nemusí uvedomiť, pretože nepociťuje smäd tak intenzívne ako v horúcom prostredí, no môže dochádzať k postupnej dehydratácii. Preto je dôležité dodržiavať dostatočný pitný režim aj v klimatizovaných priestoroch.

Zaujímavý extrém – môže mať klimatizácia v istých situáciách aj pozitívny vplyv na zdravie? Napríklad pri ochoreniach srdca alebo vysokom krvnom tlaku, kde horúčavy predstavujú riziko?

Určite áno. Pre ľudí s ochoreniami srdca, vysokým krvným tlakom či pľúcnymi chorobami môžu extrémne horúčavy predstavovať vážne zdravotné riziko. Správne nastavená klimatizácia môže v takýchto prípadoch zlepšiť komfort, znížiť záťaž na srdcovo-cievny systém a predísť kolapsovým stavom či dehydratácii.