Na magistráte otvorili výstavu o prvých obetiach komunizmu v Košiciach

Vo vestibule košického magistrátu otvorili začiatkom septembra za účasti autorov výstavu „Obyvatelia Košíc odvlečení do gulagov – Prvé obete komunizmu“. Inštalácia pred vstupom do zasadačky magistrátu má ambíciu pripomenúť verejnosti temné stránky našej histórie.

Otvorenia výstavy sa zúčastnili riaditeľ Múzea obetí komunizmu Pavol Hric – nositeľ ceny Ústavu pamäti národa a ceny mesta Košice, poverený vedúci Archívu mesta Košice Michal Tunega a námestník primátora mesta Košice, Marcel Gibóda. 

Výstava nadväzuje na úspešnú výstavu a publikáciu „Gulagy – prvé obete komunizmu na Slovensku“, ktoré vydalo Múzeum obetí komunizmu v Košiciach pri príležitosti 80. výročia deportácií do gulagov z územia Slovenska. Podľa slov námestníka primátora mesta Košice Marcela Gibódu (SaS) expozícia na 6 veľkoplošných paneloch mapuje temné no dôležité dejinné okamihy nášho mesta. Má slúžiť ako štít voči nevedomosti, spomienkovému optimizmu spolu s ignoranciou histórie z čias systematického nastoľovania zločineckého komunistického režimu. 

Výstava má ambíciu stať sa štítom proti hybridným hrozbám

Výstavu pripravili Múzeum obetí komunizmu v spolupráci s Archívom mesta Košice a mestom Košice. Záštitu nad výstavou prevzal námestník primátora mesta Košice Marcel Gibóda. „Mesto Košice reflektuje na hybridné hrozby aj vzdelávaním, a pripomínaním si udalostí napríklad pomocou výstav. Exhibícia inštalovaná pred veľkou zasadačkou na Magistráte mesta Košice (MMK) vyobrazuje tému „Obyvatelia Košíc odvlečení do gulagov – Prvé obete komunizmu,“ uviedol na otvorení Gibóda.

Expozícia približuje a mapuje osudy ľudí, ktorí boli protiprávne zatknutí a odvlečení do gulagov v Sovietskom zväze. Mnohí nevinní civilisti sa stali obeťami bezprávia, ktorého sa na nich dopúšťala sovietska armáda už v rokoch 1944 až 1945. Zatýkali sa rôzne etnické a národnostné skupiny ako Slováci, Česi, Maďari, Rusíni, Nemci a ďalší. Trpeli nie len odvlečení ale aj ich rodiny, manželky a deti.

Počty zavlečených stále nie sú konečné

Podľa doposiaľ známych zoznamov bolo do gulagov v rokoch 1944 a 1945 odvlečených aj 7 419 slovenských občanov, z toho vyše 200 žien. Asi 550 z nich sa už nikdy nevrátilo domov. Vstup Červenej armády do strednej Európy na jeseň 1944 neznamenal iba oslobodenie od nemeckej okupácie, sprevádzala ho i vlna masového zatýkania a deportácií do sovietskych pracovných táborov. Z Československa neboli násilne odvlečení len ruskí emigranti a ich rodinní príslušníci, ale aj domáce obyvateľstvo. Výskumy obetí komunizmu aj v súčasnosti ukazujú, že počty zavlečených nie sú konečné, ale stále sa objavia nové mená, nové osudy ľudí, o ktorých sa nevedelo.

Množstvo ľudí bolo deportovaných do pracovných táborov na základne falošných obvinení – motívom bol často osobný prospech. Maďari a Nemci boli zavlečení najmä na princípe kolektívnej viny, len kvôli svojmu pôvodu. Tajná polícia NKVD sa zamerala aj na predstaviteľov Podkarpatskej Rusi, najmä na tamojšiu inteligenciu. Dochádzalo aj k bezdôvodným zatknutiam, len preto, aby si Sovieti naplnili deportačné kvóty.

Z Košického kraja bolo odvlečených do gulagov 4 206 ľudí – v dôsledku deportácie a nútených prác sa 264 z nich nikdy nevrátilo domov, zahynuli mimo vlasť. Zomrelo 28 Košičanov z celkovo 349 zavlečených do gulagov.

Najčastejšie deportovali obyvateľov Slovenska do gulagov v Nuzale (Rusko, 381 odvlečených), Jenakievo (Ukrajina, 292 odvlečených), Donbas (Ukrajina, 267 odvlečených), Stalino (Rusko, 228 odvlečených), ale nechýbal ani Sibír (Rusko, 98 odvlečených).

Sovietska armáda nepriniesla len oslobodenie, ale aj smrť a skazu

V súčasnej dobe, keď sa opäť glorifikuje komunistický režim, je dôležité poukazovať na škody, ktoré na našom území napáchal Sovietsky zväz a pripomenúť aj občanom Slovenska, že Rusko, ako pokračovateľ odkazu Sovietskeho zväzu nepriniesol len oslobodenie slovenského územia od nacistického Nemecka, ale aj spúšť, smrť a skazu.

„V Archíve mesta Košice sa síce nenachádzajú priamo zoznamy Košičanov odvlečených do sovietskych pracovných táborov – gulagov, ale sú tu uložené žiadosti rodinných príslušníkov o povolenie návratu obyvateľov Košíc, ktorí boli internovaní v gulagoch. Tieto žiadosti môžu slúžiť ako doplnkový zdroj informácií k zoznamom, ktoré spracováva Múzeum obetí komunizmu v Košiciach a Ústav pamäti národa. Prezentovaná výstava by nevznikla bez príkladnej spolupráce s Múzeom obetí komunizmu ako aj s ďalšími pamäťovými inštitúciami, ktoré poskytli obrazové materiály na túto výstavu, za čom im ďakujeme,“ uviedol poverený vedúci Archívu mesta Košice Michal Tunega.

„Hneď po príchode Červenej armády začali zložky SMERŠ a NKVD deportovať obyvateľov Košíc do gulagov, napriek tomu, že Československá zmluva mala garantovať prevzatie moci samosprávnymi orgánmi mesta. Nevinní ľudia boli odvlečení do gulagov na dlhé roky a pritom neboli odsúdení za žiadne trestné činy. Táto svojvôľa mocných sa neskôr rozvinula do veľkých rozmerov a obete komunizmu začali prudko narastať,“ zdôrazňuje Pavol Hric, riaditeľ košického Múzea obetí komunizmu.

Výstava bude pre verejnosť dostupná počas úradných hodín magistrátu (Po, Ut, Št 8.00 – 15.30 hod., St 8.00 – 18.00 hod., Pia 8.00 – 14.30 hod. ). Následne bude výstava umiestnená aj v blízkosti Námestia osloboditeľov.