Vo vestibule košického magistrátu otvorili začiatkom septembra za účasti autorov výstavu „Obyvatelia Košíc odvlečení do gulagov – Prvé obete komunizmu“. Inštalácia pred vstupom do zasadačky magistrátu má ambíciu pripomenúť verejnosti temné stránky našej histórie.
Otvorenia výstavy sa zúčastnili riaditeľ Múzea obetí komunizmu Pavol Hric – nositeľ ceny Ústavu pamäti národa a ceny mesta Košice, poverený vedúci Archívu mesta Košice Michal Tunega a námestník primátora mesta Košice, Marcel Gibóda.
Výstava nadväzuje na úspešnú výstavu a publikáciu „Gulagy – prvé obete komunizmu na Slovensku“, ktoré vydalo Múzeum obetí komunizmu v Košiciach pri príležitosti 80. výročia deportácií do gulagov z územia Slovenska. Podľa slov námestníka primátora mesta Košice Marcela Gibódu (SaS) expozícia na 6 veľkoplošných paneloch mapuje temné no dôležité dejinné okamihy nášho mesta. Má slúžiť ako štít voči nevedomosti, spomienkovému optimizmu spolu s ignoranciou histórie z čias systematického nastoľovania zločineckého komunistického režimu.

Výstava má ambíciu stať sa štítom proti hybridným hrozbám
Výstavu pripravili Múzeum obetí komunizmu v spolupráci s Archívom mesta Košice a mestom Košice. Záštitu nad výstavou prevzal námestník primátora mesta Košice Marcel Gibóda. „Mesto Košice reflektuje na hybridné hrozby aj vzdelávaním, a pripomínaním si udalostí napríklad pomocou výstav. Exhibícia inštalovaná pred veľkou zasadačkou na Magistráte mesta Košice (MMK) vyobrazuje tému „Obyvatelia Košíc odvlečení do gulagov – Prvé obete komunizmu,“ uviedol na otvorení Gibóda.
Expozícia približuje a mapuje osudy ľudí, ktorí boli protiprávne zatknutí a odvlečení do gulagov v Sovietskom zväze. Mnohí nevinní civilisti sa stali obeťami bezprávia, ktorého sa na nich dopúšťala sovietska armáda už v rokoch 1944 až 1945. Zatýkali sa rôzne etnické a národnostné skupiny ako Slováci, Česi, Maďari, Rusíni, Nemci a ďalší. Trpeli nie len odvlečení ale aj ich rodiny, manželky a deti.
Počty zavlečených stále nie sú konečné
Podľa doposiaľ známych zoznamov bolo do gulagov v rokoch 1944 a 1945 odvlečených aj 7 419 slovenských občanov, z toho vyše 200 žien. Asi 550 z nich sa už nikdy nevrátilo domov. Vstup Červenej armády do strednej Európy na jeseň 1944 neznamenal iba oslobodenie od nemeckej okupácie, sprevádzala ho i vlna masového zatýkania a deportácií do sovietskych pracovných táborov. Z Československa neboli násilne odvlečení len ruskí emigranti a ich rodinní príslušníci, ale aj domáce obyvateľstvo. Výskumy obetí komunizmu aj v súčasnosti ukazujú, že počty zavlečených nie sú konečné, ale stále sa objavia nové mená, nové osudy ľudí, o ktorých sa nevedelo.
Množstvo ľudí bolo deportovaných do pracovných táborov na základne falošných obvinení – motívom bol často osobný prospech. Maďari a Nemci boli zavlečení najmä na princípe kolektívnej viny, len kvôli svojmu pôvodu. Tajná polícia NKVD sa zamerala aj na predstaviteľov Podkarpatskej Rusi, najmä na tamojšiu inteligenciu. Dochádzalo aj k bezdôvodným zatknutiam, len preto, aby si Sovieti naplnili deportačné kvóty.
Z Košického kraja bolo odvlečených do gulagov 4 206 ľudí – v dôsledku deportácie a nútených prác sa 264 z nich nikdy nevrátilo domov, zahynuli mimo vlasť. Zomrelo 28 Košičanov z celkovo 349 zavlečených do gulagov.
Najčastejšie deportovali obyvateľov Slovenska do gulagov v Nuzale (Rusko, 381 odvlečených), Jenakievo (Ukrajina, 292 odvlečených), Donbas (Ukrajina, 267 odvlečených), Stalino (Rusko, 228 odvlečených), ale nechýbal ani Sibír (Rusko, 98 odvlečených).

















Pridajte komentár