Vo veku 91 rokov dnes navždy odišiel sochár, grafik a pedagóg Juraj Bartusz, ktorý sa radí k najvýznamnejším umelcom druhej polovice 20. storočia na Slovensku. Kritici ho označovali za neoavantgardného umelca. Sám sa necítil byť rebelom, neznášal lož a zamlčovanie negatívnych vecí.
Narodil sa 23. októbra 1933 v Kameníne. V 60. rokoch 20. storočia vystavoval s výtvarnou skupinou Konkrétistov (vedenou teoretikom umenia A. Pohribným). Po jeho boku stáli úspešné ženy – prvou manželkou bola známa sochárka Maria Bartuszová, druhou literátka Jana Bodnárová.
„Tie princípy, ktoré sú zavedené, treba porušiť. To aj v umení. Keď neporušíte, tak zostanete stáť na jednom mieste,“ vravieval.
„Čas v mojich dielach sa stáva základnou súčasťou môjho diela tým, že vopred určím čas, za ktorý dielo vytvorím. Som sám sebou neopakovateľný.“
Hoci bol známy aj z rôznych preformácií, necítil sa byť rebelom. V rozhovore pre denník Korzár pred časom uviedol:
“Necítim sa byť priamym rebelom a určite nie vo všetkom. V umení som rád hľadačom nových ciest, nemám rád stojaté vody. V bežnom živote zasa neznášam lož a zamlčovanie negatívnych vecí. Tie sa neustále dejú. Nemám rád, keď okolo nich chodíme akoby nič… V mojej tvorbe však kritiku priamo, ilustračne nenájdete. Je len v náznakoch, či v hlbších vrstvách. To práve umožňuje abstrakcia. Možno, že keď v rámci tvorby prerážam, trhám papiere, vytváram údermi kresby a podobne, je to reflexiou čoraz viac deštruovaného ľudského i prírodného sveta. A zároveň je to novou, mojou vlastnou, autorskou technikou.”
Smúti za ním nielen množstvo množstvo milovníkov umenia
Východoslovenská galéria na FB profile uviedla:
“Aj vďaka vám pán Bartusz, má naša práca zmysel a napĺňa nás aj v ťažkých časoch. Ďakujeme, že ste boli a naďalej budete súčasťou našej kreatívnej práce.“
“Odpočívaj v pokoji, Ďuri,” lúči sa výtvarníčka a pedagogička Ľudmila Hegyesyová.
“Ďakujem, Juraj Bartusz – budeš chýbať…,” píše ilustrátorka a pedagogička Noémi Rácz.
“Nebol si mojím učiteľom oficiálne, no napriek tomu som sa od Teba veľa naučil. S Tvojou časopriestorovou plastikou som sa hrával ako dieťa, keď som ešte ani netušil, čo je umenie. Ďakujem, že som mohol nahliadnuť do Tvojej pulzujúcej dielne a do množstva jej tajomstiev. Môj mentor, György Bartusz, ďakujem,” píše reportér Szaszák György.
Jedinečné diela
Pôsobil ako učiteľ na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1990 – 1999), neskôr založil a pedagogicky od roku 1999 pôsobil na Katedre výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. V roku 1992 bol na Akadémii výtvarných umení v Prahe vymenovaný za profesora. V roku 2004 dostal Munkácsyho cenu.
Juraj Bartusz v 60. a na začiatku 70. rokov rozvíjal princípy abstraktného geometrického umenia v priestorových realizáciách. Jeho raná tvorba reflektovala princípy medzinárodných konštruktívnych tendencií, zároveň odpovedala na nové dobové používanie nových sochárskych materiálov a ich možností spracovania. V 60. a 70. rokoch sa radia k atraktívnym jeho alumíniové ohýbané abstrakcie z plechu a následne priestorové plastiky inšpirované témou vesmíru a kozmonautiky – Hlava kozmonauta, Časopriestorové plastiky realizované z rezaného alebo liateho hliníka.
Pridajte komentár