„Predpokladá sa, že do roku 2050 sa počet pacientov s Parkinsonovou chorobou zdvojnásobí. Riziko zvyšuje nielen vek, ale aj prostredie, v ktorom žijeme. Naša klinika dnes pacientom ponúka to, čo najmodernejšie pracoviská vo svete – adaptívnu stimuláciu mozgu, ktorá dokáže liečbu presne prispôsobiť potrebám pacienta,“ hovorí prof. MUDr. Matej Škorvánek z Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice (UNLP) na Triede SNP.
Parkinsonova choroba patrí medzi najčastejšie neurodegeneratívne ochorenia a jej výskyt vo svete neustále rastie. „Riziko zvyšuje nielen vyšší vek, ale aj prostredie – chemické látky, pesticídy, či infekcie,“ vysvetľuje prof. Škorvánek.
Diagnostika pozostáva z klinického vyšetrenia pacienta a magnetickej rezonancie, ktorá pomáha odlíšiť Parkinsonovu chorobu od iných ochorení. Podporné metódy zahŕňajú v prípade potreby DaT-sken a u všetkých pacientov hodnotenie reakcie na dopamínové lieky. „Každý pacient s Parkinsonovou chorobou musí na lieky aspoň čiastočne reagovať – je to dôležité podporné diagnostické kritérium,“ dodáva profesor.
Základom liečby je pravidelný pohyb a farmakoterapia. Ideálne je, aby sa pacient pohyboval minimálne 150 minút týždenne, čo významne spomaľuje progres ochorenia. Dopamínové lieky dopĺňajú chýbajúci nervový prenášač dopamín a najmä v prvých rokoch dokážu u pacientov veľmi efektívne zmierniť príznaky ochorenia.
Pokročilé možnosti liečby Parkinsonovej choroby
Ak klasická liečba nestačí, UNLP ponúka dve možnosti pokročilej liečby: pumpovú liečbu a hĺbkovú mozgovú stimuláciu (DBS).
| Typ liečby | Ako funguje | Prečo je vhodná |
| Pumpová liečba | Podkožná alebo črevná pumpa zabezpečuje stabilnú hladinu dopamínu. | Presná kontrola dopamínu, zlepšenie pohyblivosti, bezpečné aj pre starších pacientov. |
| Hĺbková mozgová stimulácia (DBS) | Implantácia stimulátora do mozgu, ktorý reguluje nervové signály. | Je vhodnejšia skôr u mladších pacientov, ktorí chcú byť čo najviac nezávislí, zlepšuje najmä motorické prejavy ochorenia, indikačné kritériá sú ale prísnejšie ako pri pumpovej liečbe. |
„Operácia prichádza do úvahy len vtedy, keď očakávaný prínos prevyšuje riziko. Pacientov starostlivo vyberáme a indikujeme selektívne. Nie všetci pacienti spĺňajú indikačné kritériá, ale tí, ktorí ich spĺňajú, môžu z moderného zákroku profitovať,“ hovorí prof. Škorvánek.
Pred zákrokom absolvuje pacient magnetickú rezonanciu, psychologické a psychiatrické vyšetrenie a levodopový test, ktorý predpovedá úspešnosť stimulácie. Samotná operácia sa môže realizovať rámovou alebo bezrámovou metódou, pričom bezrámová technika poskytuje pacientovi vyšší komfort a kratšiu dobu operácie.
Spolupráca počas zákroku prináša pacientom roky kvalitného života
Hĺbková mozgová stimulácia (DBS) je jednou z najmodernejších možností liečby Parkinsonovej choroby. V UNLP sa čoraz častejšie, u pacientov, kde nefunguje tradičný mód stimulácie, využíva adaptívna stimulácia, ktorá sa automaticky prispôsobuje činnosti mozgu a prispieva k presnejšej liečbe. Na rozdiel od neadaptívnej stimulácie, ktorá uvoľňuje konštantný prúd, adaptívna reaguje na aktuálne potreby pacienta.
„Implantujeme elektródy pri vedomí pacienta, aby sme videli účinok stimulácie na pohyb a mohli sledovať prípadné nežiadúce účinky. Pacient počas zákroku vykonáva jednoduché úlohy – pohybuje rukami, vymenúva mesiace – a my hľadáme tzv. terapeutické okno, pri ktorom je stimulácia účinná a bezpečná,“ vysvetľuje prof. MUDr. Matej Škorvánek, PhD.
Pridajte komentár