Posun pre Slovensko v liečbe Parkinsonovej choroby: UNLP zaviedla adaptívnu stimuláciu mozgu

„Predpokladá sa, že do roku 2050 sa počet pacientov s Parkinsonovou chorobou zdvojnásobí. Riziko zvyšuje nielen vek, ale aj prostredie, v ktorom žijeme. Naša klinika dnes pacientom ponúka to, čo najmodernejšie pracoviská vo svete – adaptívnu stimuláciu mozgu, ktorá dokáže liečbu presne prispôsobiť potrebám pacienta,“ hovorí prof. MUDr. Matej Škorvánek z Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice (UNLP) na Triede SNP.

Parkinsonova choroba patrí medzi najčastejšie neurodegeneratívne ochorenia a jej výskyt vo svete neustále rastie. „Riziko zvyšuje nielen vyšší vek, ale aj prostredie – chemické látky, pesticídy, či infekcie,“ vysvetľuje prof. Škorvánek.

Diagnostika pozostáva z klinického vyšetrenia pacienta a magnetickej rezonancie, ktorá pomáha odlíšiť Parkinsonovu chorobu od iných ochorení. Podporné metódy zahŕňajú v prípade potreby DaT-sken a u všetkých pacientov hodnotenie reakcie na dopamínové lieky. „Každý pacient s Parkinsonovou chorobou musí na lieky aspoň čiastočne reagovať – je to dôležité podporné diagnostické kritérium,“ dodáva profesor.

REKLAMA

REKLAMA

Základom liečby je pravidelný pohyb a farmakoterapia. Ideálne je, aby sa pacient pohyboval minimálne 150 minút týždenne, čo významne spomaľuje progres ochorenia. Dopamínové lieky dopĺňajú chýbajúci nervový prenášač dopamín a najmä v prvých rokoch dokážu u pacientov veľmi efektívne zmierniť príznaky ochorenia.

Pokročilé možnosti liečby Parkinsonovej choroby

Ak klasická liečba nestačí, UNLP ponúka dve možnosti pokročilej liečby: pumpovú liečbu a hĺbkovú mozgovú stimuláciu (DBS).

„Operácia prichádza do úvahy len vtedy, keď očakávaný prínos prevyšuje riziko. Pacientov starostlivo vyberáme a indikujeme selektívne. Nie všetci pacienti spĺňajú indikačné kritériá, ale tí, ktorí ich spĺňajú, môžu z moderného zákroku profitovať,“ hovorí prof. Škorvánek.

Pred zákrokom absolvuje pacient magnetickú rezonanciu, psychologické a psychiatrické vyšetrenie a levodopový test, ktorý predpovedá úspešnosť stimulácie. Samotná operácia sa môže realizovať rámovou alebo bezrámovou metódou, pričom bezrámová technika poskytuje pacientovi vyšší komfort a kratšiu dobu operácie.

Spolupráca počas zákroku prináša pacientom roky kvalitného života

Hĺbková mozgová stimulácia (DBS) je jednou z najmodernejších možností liečby Parkinsonovej choroby. V UNLP sa čoraz častejšie, u pacientov, kde nefunguje tradičný mód stimulácie, využíva adaptívna stimulácia, ktorá sa automaticky prispôsobuje činnosti mozgu a prispieva k presnejšej liečbe. Na rozdiel od neadaptívnej stimulácie, ktorá uvoľňuje konštantný prúd, adaptívna reaguje na aktuálne potreby pacienta.

„Implantujeme elektródy pri vedomí pacienta, aby sme videli účinok stimulácie na pohyb a mohli sledovať prípadné nežiadúce účinky. Pacient počas zákroku vykonáva jednoduché úlohy – pohybuje rukami, vymenúva mesiace – a my hľadáme tzv. terapeutické okno, pri ktorom je stimulácia účinná a bezpečná,“ vysvetľuje prof. MUDr. Matej Škorvánek, PhD.

Keď je poloha elektród optimálna, lekári ich natrvalo spoja s neurostimulátorom uloženým pod kožu. Tento krok už prebieha v celkovej anestézii. Stimulátory môžu byť nabíjateľné alebo nenabíjateľné a dajú sa nastavovať samostatne pre každú polovicu mozgu. Veľkou výhodou v posledných rokoch je dostupnosť tzv. segmentovaných elektród, ktoré umožňujú presnejšie zacielenie prúdu a znižujú riziko vedľajších účinkov. Pacienti odchádzajú domov po operácii v priebehu niekoľkých dní. Samotný stimulátor sa následne aktivuje po 3–4 týždňoch.

„Neurostimulátor chorobu nezastaví, ale pri správnej indikácii daruje pacientovi roky kvalitného života,“ dodáva profesor Škorvánek. Podľa neho môže adaptívna stimulácia spolu s rehabilitáciou a logopédiou oddialiť ťažšie štádiá ochorenia a pomôcť pacientom zostať čo najdlhšie samostatnými.

Čo je Parkinsonova choroba?

Parkinsonova choroba je neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postupne poškodzuje nervový systém. V organizme ubúda počet buniek produkujúcich dopamín – látku nevyhnutnú pre pohyb, náladu a myslenie. Typickými prejavmi sú tras, stuhnutosť, spomalené pohyby, poruchy spánku, pamäti či trávenia. Choroba sa vyvíja pomaly a často ticho – príznaky sa objavia až pri strate približne polovice nervových buniek, ktoré produkujú dopamín. Len asi 10 % prípadov je čisto genetických, zvyšok vzniká kombináciou genetických predispozícií a vonkajších faktorov.