Všetko, čo potrebujete vedieť o chrípke

Úrad verejného zdravotníctva spísal podrobný prehľad o všetko, čo by sme mali o chrípke vedieť. Isté je, že ju netreba podceniť.

1. Čo je to chrípka, ako sa šíri a aké príznaky má ochorenie?

Chrípka je veľmi časté a vysoko infekčné vírusové ochorenie. Pôvodcom tohto ochorenia je vírus chrípky a prameňom pôvodcu nákazy je infikovaný človek. Inkubačný čas (teda čas, ktorý uplynie od nakazenia sa po objavenie sa prvých príznakov ochorenia) je 1 – 3 dni.

Vírus chrípky sa ľahko šíri priamym kontaktom, najčastejšie kvapôčkovou infekciou (teda prostredníctvom kvapôčok a aerosólu, ktoré sa uvoľňujú z tela chorého pri kýchaní, kašľaní, ale aj rozprávaní). Prenos je možný aj kontaminovanými predmetmi, ktoré chorý používa (tanier, poháre, príbor, atď.), alebo povrchmi, ktorých sa dotýka (napríklad kľučky, rúčky nákupných vozíkov, držadlá vo vozidlách hromadnej dopravy a podobne).

REKLAMA

REKLAMA

Vstupnou bránou pre vírus chrípky sú horné dýchacie cesty a očné spojovky. Jeden chorý môže infikovať pomerne veľké množstvo ďalších ľudí, pričom ideálnym prostredím na šírenie ochorenia sú preľudnené a nevetrané priestory. Deti ochorejú o čosi častejšie ako dospelí. Dôvodmi sú nedostatočne vyvinutý imunitný systém, pobyt v detských kolektívoch a zároveň slabšie hygienické návyky.

Príznaky chrípky:

• horúčka (obvykle nad 38 stupňov Celzia),
• pocit horúčky a/alebo zimnice,
• bolesť hrdla, suchý,
• dráždivý kašeľ,
• upchatý nos,
• bolesti hlavy, svalov, kĺbov,
• strata chuti do jedla,
• silná únava a celková fyzická vyčerpanosť.

Príznaky nastupujú náhle a sú intenzívne, pričom môžu pretrvávať až dva týždne.

Liečba chrípky je v kompetencii lekárov. V žiadnom prípade by sa nemala „prechodiť“ , je potrebné ju vyležať doma a postupovať podľa pokynov lekára. Jej liečba sa zameriava predovšetkým na tlmenie príznakov ochorenia. Spočíva napríklad v podávaní liekov na zníženie telesnej teploty, proti kašľu, bolesti hlavy, proti zápalu dýchacích ciest a podobne. Liečbu môžeme podporiť pitím bylinkových čajov a dbaním na dostatočný príjem tekutín, podávaním ľahšie stráviteľných jedál, vyšším príjmom vitamínov, najmä v ovocí a v zelenine.

Antibiotiká sa pri nekomplikovanom priebehu chrípky bežne nepoužívajú, pretože na vírus chrípky neúčinkujú. Používajú sa, iba ak je chrípka komplikovaná bakteriálnou infekciou. Antibiotiká neúčinkujú na vírusy, ale na baktérie.

Ako rozoznať chrípku od prechladnutia?

Niektorí ľudia si zamieňajú prechladnutie (spôsobené inými typmi vírusov) s chrípkou. Ak prechladnutie nie je komplikované ďalšou infekciou, ochorenie má spravidla iba mierny priebeh. Naopak, chrípka častokrát býva vážnym ochorením, ktoré neradno podceňovať.

V diagnostike sa všeobecní lekári orientujú podľa typických príznakov chrípky a s ohľadom na aktuálnu epidemiologickú situáciu. V prípade potreby lekár môže zvážiť aj výter z nosohltana, ktorý sa laboratórne vyšetrí na prítomnosť chrípkového vírusu.

Aké zdravotné komplikácie môže spôsobiť chrípka?

Chrípka nie je banálnym ochorením. Ochorenie môže mať ťažký priebeh, pre ktorý je nutná hospitalizácia, môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, viesť k trvalým zdravotným následkom a spôsobiť smrť. Chrípka sa môže skomplikovať zápalom pľúc, zlyhaním dýchania či zápalom srdca. Chorým sa v dôsledku vírusovej infekcie môžu zhoršiť chronické zdravotné ťažkosti, alebo ich môže postihnúť syndróm akútnej respiračnej tiesne, pri ktorom v dôsledku nedostatočného zásobenia kyslíkom dochádza k zlyhávaniu orgánov.

Starší ľudia, tehotné ženy, deti do päť rokov a ľudia s chronickým ochorením alebo s oslabenou imunitou majú väčšiu pravdepodobnosť závažného priebehu chrípky s rizikom závažných komplikácií.

Čo je to chrípková sezóna a ako dlho trvá?

Chrípková sezóna sa na severnej pologuli oficiálne začína od 40. kalendárneho týždňa aktuálneho roka a pretrváva do 18. kalendárneho týždňa nasledujúceho roka (začiatok októbra až začiatok mája). Ide o chladné ročné obdobie, ktoré je v našej zemepisnej šírke charakteristické zvýšenou chorobnosťou na akútne respiračné ochorenia vrátane chrípky a jej podobných ochorení.

Len v Európe sa každoročne infikuje približne desať až tridsať percent populácie a dôsledkom sú státisíce hospitalizácií.

ÚVZ SR monitoruje a vyhodnocuje priebeh chrípkovej sezóny na Slovensku a sleduje aj vývoj chorobnosti v zahraničí prostredníctvom správ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) či Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Zároveň každý pondelok počas chrípkovej sezóny ÚVZ SR zverejňuje na svojom webe aktuálne sumarizované informácie o vývoji chorobnosti na akútne respiračné ochorenia (ARO) a chrípku a chrípke podobné ochorenia (CHPO) v Slovenskej republike. Na základe týchto pravidelne aktualizovaných informácií môžu obyvatelia včas zvýšiť pozornosť a upraviť svoje správanie tak, aby znížili riziko vzniku a ďalšieho šírenia akútneho respiračného ochorenia.

Čo je to chrípková epidémia?

Počas chrípkovej sezóny môže dochádzať ku vzniku chrípkových epidémií. O epidémii v zásade hovoríme vtedy, keď dôjde k nahromadeniu ochorení v epidemiologickej súvislosti v pomerne krátkom čase, na ohraničenom mieste a vyvolaných tým istým pôvodcom nákazy. Podľa geografického šírenia rozoznávame lokálne, okresné, krajské či celoštátne epidémie.

V čase prudkého nárastu prípadov chrípky a akútnych respiračných ochorení v detských kolektívoch môžu byť zavedené opatrenia ako napríklad takzvané „chrípkové prázdniny“ . Ak počet neprítomných detí alebo žiakov z dôvodu ochorenia na chrípku prekročí 20 % z celkového počtu detí alebo žiakov, riaditeľ školy alebo školského zariadenia oznámi túto skutočnosť územne príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ). Riaditeľ školy preruší výchovno-vzdelávací proces na základe odporúčania príslušného RÚVZ.

Ak sa zvýši chorobnosť akútnych respiračných ochorení a chrípky a jej podobných ochorení, môžu nemocnice či zariadenia sociálnych služieb vydať zákaz návštev na príslušných klinikách a oddeleniach zariadenia, prípadne môžu epidemiologickú situáciu v danom regióne konzultovať s miestne príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva.

Aká bola predošlá chrípková sezóna 2024/2025?

V porovnaní s predchádzajúcou chrípkovou sezónou sme v chrípkovej sezóne 2024/2025 zaznamenali o niečo vyššiu aktivitu chrípky. Krivka chorobnosti na ARO mala typický sezónny charakter s dvoma vlnami, ktoré boli prerušené obdobím vianočných sviatkov. Prvý pozvoľný nárast chorobnosti sme zaznamenali od 40. kalendárneho týždňa 2024 s maximom v 51. kalendárnom týždni 2024, teda v týždni pred začiatkom vianočných prázdnin.

Druhý prudší nárast chorobnosti nastal v závere vianočných prázdnin a hlavne v nasledujúcich týždňoch po návrate detí do škôl a škôlok. Konkrétne sme nárast chorobnosti zaznamenali od 1. kalendárneho týždňa 2025 s dosiahnutím maxima v 5. kalendárnom týždni 2025.

Porovnanie krivky chorobnosti na ARO a CHPO počas uplynulej chrípkovej sezóny 2024/2025 a sezóny 2023/2024.

​

Zdroj: UVZSR

Úrady verejného zdravotníctva počas chrípkovej sezóny 2024/2025 evidovali lokálne aj okresné epidémie, ktoré postihli takmer celé územie Slovenskej republiky. Celoštátnu chrípkovú epidémiu sme nezaznamenali.

V chrípkovej sezóne 2024/2025 sme celkovo zaznamenali jedno zatvorené zariadenie pre deti do troch rokov, 1 374 zatvorených materských škôl, 1 367 základných škôl a 97 stredných škôl. Najviac zatvorení sme evidovali v 5. kalendárnom týždni 2025 s počtom 781 zariadení.

Čo možno očakávať od chrípkovej sezóny 2025/2026?

Priebeh nastávajúcej chrípkovej sezóny na severnej pologuli (a teda aj na Slovensku) sa obvykle odhaduje aj s ohľadom na vývoj epidemiologickej situácie vo výskyte akútnych respiračných ochorení (ARO) a chrípke a jej podobných ochorení (CHPO) na južnej pologuli. Tam sa totiž chrípková sezóna prekrýva s „európskymi“ letnými mesiacmi a zväčša vrcholí v auguste.

Odborníci počas leta pozorne sledujú dianie v krajinách, ako je napr. Austrália, čím získajú indície o možnom priebehu sezóny počas nasledujúcej zimy na severnej pologuli. Scenáre z južnej pologule sa síce na severe nemusia naplniť, no vytvárajú priestor na prípravu.

Vírusy chrípky zachytené v Austrálii korešpondovali so zložením vakcín odporúčaných Svetovou zdravotníckou organizáciou pre južnú pologuľu.

Na základe vývoja chrípkovej sezóny na južnej pologuli, vnímavosti populácie k chrípkovým vírusom a dlhodobo nízkej zaočkovanosti obyvateľov SR proti chrípke možno na území Slovenska očakávať obdobnú intenzitu chrípkovej sezóny, ako bola predchádzajúca sezóna 2024/2025.

V prevencii vzniku ARO a CHPO je dôležitý zodpovedný a proaktívny prístup ľudí pri ochrane ich vlastného zdravia. Očkovanie môže zabrániť ťažkému priebehu chrípky u jednotlivcov, nárastu počtu hospitalizácií v dôsledku komplikácií z ochorenia na chrípku, a tým aj nadbytočnému zaťaženiu zdravotníckeho systému.

V prípade vzniku epidémií chrípky je práve očkovanie kľúčovým opatrením, ktorým je možné zabrániť nežiaducim dopadom chrípky na rizikové skupiny obyvateľov, akými sú seniori, malé deti, tehotné ženy, osoby s chronickými ochoreniami a podobne.

Aké typy a subtypy chrípkových vírusov existujú?

V súčasnosti poznáme štyri typy vírusu chrípky – A, B, C, D. Na ochoreniach sa počas chrípkovej sezóny každoročne spravidla podieľajú predovšetkým typy A a B.

Typ C vyvoláva len sporadické (zriedkavé) ochorenia. U ľudí sú rizikovou skupinou malé deti, pričom priebeh je veľmi mierny, nespôsobuje epidémie. Najčastejšie prebieha podobne ako prechladnutie.

Vírusy typu D primárne postihujú dobytok a prenášajú sa na iné zvieratá, ale nie je známe, že by infikovali ľudí a spôsobili u nich ochorenie.

Vírus chrípky A má potenciál spôsobovať rozsiahle epidémie pre svoju značnú premenlivosť. Rizikovými skupinami, všeobecne platnými pre akýkoľvek typ chrípky, sú seniori, malé deti, tehotné ženy, osoby s chronickými ochoreniami a podobne.

​

Delí sa na viacero subtypov (H1N1, H2N2 a ďalšie) podľa kombinácie dvoch povrchových častí (antigénov):

• hemaglutinínu (H, zodpovedný za uchytenie a prienik vírusu do bunky) a
• neuraminidázy (N, zodpovedná za uvoľnenie zrelej vírusovej častice z bunky).

Priebežne sa identifikovalo 18 typov hemaglutinínu chrípky A (H1 až H18) a 11 typov neuraminidázy (N1 až N11), pričom v prírode bolo v rámci subtypov zaznamenaných až 130 rôznych kombinácií.

Ako sa pomenúvajú chrípkové vírusy cirkulujúce u ľudí

A / Sydney / 05 / 97 (H3N2)

• A – typ vírusu
• Sydney – kde bol vírus izolovaný
• 05 – kmeň vírusu
• 97 – rok izolovania
• (H3N2) – subtyp vírusu

Vírusy chrípky B sú oveľa stabilnejšie. Vyvolávajú skôr zriedkavé ochorenia, prípadne epidémie menšieho rozsahu predovšetkým v detských kolektívoch, ktoré obvykle nadväzujú na epidémie vyvolané typom A.

Vírusy chrípky B nie sú rozdelené do podtypov, ale namiesto toho sú ďalej klasifikované do dvoch línií: B/Yamagata a B/Victoria. Podobne ako vírusy chrípky A, môžu byť vírusy chrípky B ďalej klasifikované do špecifických skupín a podskupín.

Vírusy chrípky B sa vo všeobecnosti menia pomalšie, pokiaľ ide o ich genetické a antigénne vlastnosti, ako vírusy chrípky A, najmä vírusy chrípky A (H3N2).

Chrípkové vírusy okrem človeka zaznamenávame aj u zvierat: vírus chrípky A bol izolovaný u vtákov, prasiat a koní, typ B u tuleňov, vírus chrípky D bol nateraz dokázaný len u ošípaných a dobytka.