Daniela Kolářová si prevzala ocenenie Hercova misia. „Ako pribúdajú roky, tak odhadzujete zbytočnosti a snobárne“

Legendárna česká herečka Daniela Kolářová si v stredu 19. novembra v Prahe osobne prevzala ocenenie Hercova misia. Cenu, ktorú jej udelil 31. Medzinárodný filmový festival Art Film, jej odovzdal hovorca festivalu Juraj Čurný. Pôvodne si ju mala herečka prevziať v júni priamo v Košiciach, no zo zdravotných dôvodov sa na festivale nemohla zúčastniť.

Daniela Kolářová sa tak zaradila k hereckým osobnostiam, ktoré si z Art Filmu odniesli toto prestížne ocenenie za mimoriadny prínos v oblasti filmového herectva.

„Som veľmi poctený, že môžem, aj keď len takto dodatočne, odovzdať ocenenie Medzinárodného filmového festivalu Art Film jeho najnovšej laureátke, legende českého filmového, divadelného, rozhlasového i televízneho herectva, pani Daniele Kolářovej,“ uviedol pri odovzdávaní Juraj Čurný a spomenul mená ako Jaromír Hanzlík, Zdeněk Svěrák, Josef Abrhám či Milan Lasica, ktorí sú takisto držiteľmi tejto ceny.

REKLAMA

REKLAMA

Herečka prijala ocenenie s neskrývanou radosťou a pokorou.

„Ďakujem veľmi pekne. Viete, je mi veľmi ľúto, že som nemohla prísť do Košíc, pretože som mala nejaké zdravotné problémy. Veľmi som sa tam tešila, pretože na Slovensko jazdím rada. Moja stará mama bola zo Žiliny, takže mám v sebe kúsok slovenskej krvi. Veľmi pekne vám ďakujem, veľmi si to vážim,“ povedala Daniela Kolářová.

Umelecký riaditeľ festivalu Martin Palúch už pri ohlásení mena tohtoročnej laureátky zdôraznil jej kľúčové postavenie v československej kinematografii.

„Na plátnach kín i televíznej obrazovke sa permanentne a nepretržite objavuje už od roku 1965. Vytvorila množstvo neprehliadnuteľných charakterových úloh, vďaka ktorým si získala obdiv a pozornosť množstva divákov naprieč bývalým Československom,“ vyjadril sa Palúch. „Spolu s laureátkami ceny Hercova misia, ktoré už v minulosti získali ocenenie – Ivou Janžurovou, Jiřinou Bohdalovou či Janou Brejchovou – patrí Daniela Kolářová k najobľúbenejšej generácii českých herečiek dodnes.“

Skvelí hereckí kolegovia

Daniela Kolářová zažiarila po boku svojich hereckých partnerov v dnes už kultových filmoch. S Jaromírom Hanzlíkom vytvorila nezabudnuteľný pár v snímkach ako Noc na Karlštejně (1973), Léto s kovbojem (1976) či v seriáli Taková normální rodinka (1971). „My sme začínali ako partneri v Divadle na Vinohradech. Odtiaľ potom vznikali ponuky do televízie a do filmu. Atmosféra pri Rodinke je neopakovateľná, pretože tí partneri tam boli skvelí, vynikajúci a báječní ľudia,“ zaspomínala si herečka.

Ďalším osudovým partnerom bol pre ňu Zdeněk Svěrák, po boku ktorého sa objavila vo filmoch Na samotě u lesa (1976) či Vratné lahve (2007).

„Zdeněk mi tou šancou (pozn. vo filme Vratné láhve) ponúkol niečo úplne iné. Tie postavy sa líšili od rolí v divadle, kde ma dlho nechali hrať naivky. Zrazu som mohla prejsť do inej vekovej kategórie v herectve a to bolo pre mňa objavné a prima,“ prezradila Kolářová. S Josefom Abrhámom si zahrala v legendárnej komédii Kulový blesk (1978).

„Pepík Abrhám bol skvelý partner. Vôbec tí ľudia z Činoherného klubu boli báječní herci, ale hlavne slušní ľudia,“ dodala.

Okrem filmového plátna a televíznej obrazovky zasvätila svoj život divadlu, najmä Divadlu na Vinohradech. Nezabudnuteľná je aj jej spolupráca s Milanom Lasicom v divadelnej hre Půldruhé minuty zpoždění.

„V tom partnerstve to krásne iskrilo. Bol to veľmi pekný životný zážitok,“ uzavrela.

Daniela Kolářová patrí k najobľúbenejším českým herečkám a cena Hercova misia, ktorú udeľuje IFF Art Film, je tak v najlepších rukách. A my veríme, že svojou prítomnosťou poctí aj niektorý z najbližších ročníkov festivalu.

Prečítajte si rozhovor s herečkou, ktorý vznikol počas odovzdávania ocenenia.

Pani Kolářová, sme veľmi radi, že sme vám mohli odovzdať cenu Hercova misia za Medzinárodný filmový festival Art Film Fest. Na úvod taká všeobecná otázka. Čo pre vás znamená film a čo pre vás znamenajú filmové festivaly?

Človek odmalička rád chodil do kina na filmy. Najskôr to boli rozprávky a potom sa nároky zvyšovali. Ja som prežila mladosť v Karlových Varoch, od štyroch do osemnástich rokov. Tam sa, samozrejme, konali filmové festivaly. Bol to však taký zmätok, že ako dievča som tam veľa filmov nevidela. Boli totiž prázdniny a podobne. Ale k filmu mám veľmi vrúcny vzťah. Bola som nesmierne šťastná koncom 60. rokov, keď sa k nám začali dostávať Bergman, Fellini a všetci títo báječní tvorcovia, že človek videl hodnotné filmy. A tým sa ten nárok tak zvýšil, že by som nešla na hocičo; vždy chcem vedieť, že to je nejaká kvalita. Alebo že by to mohla byť kvalita. Takže film mám veľmi rada.

Cenu Hercova misia získali aj mnohí vaši filmoví partneri. Skúsme z vášho pohľadu o nich niečo zaujímavé povedať. Ako ste ich vnímali, ako ich vnímate? Najviac filmov máte s Jaromírom Hanzlíkom, ktorý bol vaším partnerom vo filmoch Slasti Otce vlasti, Léto s kovbojem a tiež v nezabudnuteľnom televíznom seriáli Taková normální rodinka. Daniela Kolářová a Jaromír Hanzlík ako filmoví a televízni partneri. Aké to bolo?

Viete čo, my sme boli hlavne… prvýkrát sme boli filmoví partneri v snímke Slasti Otce vlasti. To som bola ešte na divadelnej fakulte. Potom, po angažmáne v Divadle S. K. Neumanna, som dostala ponuku hosťovať vo Vinohradskom divadle. Myslím, že tam k Jaromírovi hľadali adekvátnu partnerku. A po premiére som dostala ponuku na angažmán na Vinohrady. Takže my sme začínali ako partneri v divadle. A odtiaľ potom vznikali ponuky do televízie a do filmu. Spomenuli ste Takovú normálnu rodinku, no tak to bola nádhera. Pretože tí partneri tam boli úžasní, pozerali sme na nich s otvorenými ústami. Vždy sme cez týždeň skúšali a v sobotu a v nedeľu sa točilo. Takže to bolo všetko nachystané, prišiel sa pozrieť aj hlavný kameraman, urobil si zábery a tak. Bola to taká perfektná profesionálna práca. A hlavne atmosféra pri tej rodinke je neopakovateľná, pretože tí partneri tam boli skvelí, vynikajúci a hlavne báječní ľudia. Správali sa k nám veľmi pekne, hoci to boli majstri. Takže na to nikdy nezabudneme. Máme na to pekné spomienky.

Pokračovanie na str. 2.