Daniela Kolářová si prevzala ocenenie Hercova misia. “Ako pribúdajú roky, tak odhadzujete zbytočnosti a snobárne”

S Jaromírom ste hrali partnerov v legendárnom filmovom muzikáli Noc na Karlštejně. Tam ste dokonca spievali… Ako ste sa pri tom cítili? Bolo to pre vás niečo výnimočné alebo niečo, s čím herec jednoducho musí počítať?

Prišla ponuka a potom sme tie pesničky točili v štúdiu. Vďaka pánovi Podskalskému a štábu tam bola báječná atmosféra, takže sa nič neukazovalo ako problém. Bolo to strašne príjemné. Neuvažovala som o tom, že budem spievať, ale našťastie to išlo. Takže ma to bavilo, tešilo ma to.

Po Jaromírovi Hanzlíkovi bol vaším najčastejším filmovým partnerom Zdeněk Svěrák, s ktorým ste začínali vo filme Na samotě u lesa a pokračovali až po Betlémské světlo. Myslím si, že on vo väčšine rozhovorov hovoril, že Vy mu v niečom pripomínate jeho vlastnú manželku. Ako sa k nemu správa, ako ho vníma, ako s ním komunikuje…

Myslím si, že Zdeněk, keď písal tie scenáre, tak ich písal hlavne o svojej manželke. S pani Svěrákovou som sa stretla len raz, podali sme si ruky, pozdravili sme sa a bola mi nesmierne sympatická. A uvedomila som si, že tie Zdeňkove ambície písať, mať svoje Divadlo Járy Cimrmana… že on tak krásne pláva v úplne inej životnej dimenzii, že musí mať partnerku, ktorá stojí pevne nohami na zemi a dokáže ho aj trošičku vždy uzemniť. Takže mne sa ten sarkazmus tej postavy vždy hrozne páčil, pretože sa napríklad dlho odlišoval od tých rolí v divadle, kde ma dlho nechali hrať naivky. Ja už som túžila prejsť do inej vekovej kategórie v herectve a vlastne Zdeněk mi tú šancu ponúkol. To bolo pre mňa veľmi objavné a príma.

Spomeňme Josefa Abrháma, kultovú komédiu Kulový blesk. Opäť rola manželky, ktorá zúfalo pre svoju rodinu potrebuje lepší byt. Ako sa vám hralo? Predpokladám, že tam bola možnosť využiť vlastné skúsenosti.

Určite, pretože vtedy zohnať slušný byt bol veľký problém. A Pepík Abrhám bol skvelý partner. Vôbec ľudia z Činoherného klubu boli báječní herci, ale hlavne ľudia. Slušní ľudia, správali sa skvelo, kolegiálne. Keďže sme to točili v takom vybývanom dome, tu hore v Prahe, tak to pôsobilo trošičku depresívne, ale atmosféra celého štábu to dokázala pozdvihnúť na príjemný zážitok, na príjemnú prácu.

REKLAMA

A zakončím toto spomínanie spomienkami na Milana Lasicu.

V našom partnerstve to krásne iskrilo. Bol to veľmi pekný, veľmi pekný životný zážitok.

Keď ste vyberali film pre Art Film Fest, prekvapilo ma, že ste si vybrali film Obecná škola. Je to nádherný film, ale Vy v ňom nehráte ani prvú, druhú, tretiu, ale ani štvrtú hlavnú rolu. Prečo?

Pretože sa zase absolútne odlišovala od všetkého ostatného, čo som do tej doby robila alebo natočila. Ja som jej vymyslela životopis, a keď už to tá postava nezvládala, zbláznila sa a vyšla von, tak som si priala, aby išla tými poľami a aby sa z neba natiahla ruka a vzala ju tam hore. Veľmi ma to tešilo. Obdivovala som aj Jana Svěráka, ktorý režíroval Obecnú školu, ako zvládol chlapcov. Pretože tí boli proste úžasní. Takže to bola zase úplne iná dimenzia a veľmi pekné stretnutie.

Keď vám chodia ponuky na filmové scenáre, ako ich beriete, čítate? Vyberáte si? Alebo máte si z čoho vyberať?

Teraz veľmi nič nechodí, ale keď chodili za totality, za normalizácie, tak som si to veľmi vážila. A ako sme začali vzťahom k filmu, vždy som si priala, aby to malo nejakú úroveň. Aj jazykovo, aj zložením – réžia, kamera. Aby to malo nejakú výpovednú hodnotu a nebolo to plytké.

Musím povedať, že rola mamičky vo filme Prvok, Šampón, Tečka a Karel vám vyšla nádherným spôsobom.

Ďakujem veľmi pekne.

Chcem vás poprosiť o vaše vianočné a novoročné želanie pre všetkých fanúšikov na Slovensku. Čo by ste im chceli zaželať a čo by ste chceli zažiť v nasledujúcom roku?

Viete, ako pribúdajú roky, tak odhadzujete zbytočnosti a snobárne. Samozrejme, prvé je zdravie. Absolútne na prvom mieste. Priala by som všetkým kolegom na Slovensku, aj občanom, zdravie. Spokojný život. Aby žili v pohode. A to nie je také jednoduché. Z vlastnej životnej praxe viem, že nás vždy niečo nemilé prekvapí. Tak aby sme mali všetci spoločnú silu vyriešiť to v pohode.