AI znižuje schopnosti študentov, ukázal prieskum. Potrebujeme pomôcť školám s využitím jej potenciálu

• Na Slovensku potrebujeme viac dát (o AI a vzdelávaní nevieme takmer nič)

Oblasť používania AI pri vzdelávaní je potrebné viac a systematicky skúmať. Školy, univerzity, ani štátne inštitúcie nemajú v rukách relevantné podklady na to, aby vedeli tvoriť odporúčania pre učiteľov a študentov a nastaviť kurikulum tak, aby podporovalo digitálnu a AI gramotnosť. Dáta sú zásadne aj na to, aby škody vedeli riešiť problémy a reagovať na riziká, ako je podvádzanie, závislosť na nástrojoch, strata schopnosti samostatne myslieť.

• Systematicky a programovo začleniť používanie AI do vzdelávacieho procesu s cieľom podporiť kreativitu a rozvoj kognitívnych schopností študentov

Kým viaceré krajiny vytvárajú stratégie digitálnej a AI gramotnosti naprieč vzdelávacím systémom, Slovensko zatiaľ nereflektuje tému AI ako súčasť národnej vzdelávacej politiky. Nedávno zverejnený Plán zodpovedného využívania AI vo vzdelávaní na Slovensku (https://ai.iedu.sk/) od Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR, je určite správny (a dlho očakávaný) začiatok. Je potrebné s touto témou systematicky a intenzívne pracovať.  Školy, univerzity, ani štátne inštitúcie totiž samy osebe nemajú v rukách relevantné podklady na to, aby tvorili odporúčania pre učiteľov a študentov a nastavili kurikulum tak, aby obsahovalo digitálnu a AI gramotnosť. Takisto je pre ne náročné riešiť problémy a individuálne reagovať na riziká, ako je podvádzanie, závislosť na nástrojoch, strata schopnosti samostatne myslieť. Problémom je aj to, že diskusia na túto tému je fragmentovaná a neformálna. Prebieha hlavne na úrovni jednotlivcov, škôl alebo neformálnych iniciatív. Chýba koordinácia medzi ministerstvom, vysokými školami, výskumnými centrami a učiteľskou komunitou.

• Zamerať sa aj na edukáciu pedagogických pracovníkov v oblasti efektívneho a premysleného využívania AI

Ďalšou oblasťou, ktorá síce nebola súčasťou tohto výskumu, avšak počas neho sa ukázala ako kľúčová, je edukácia pedagogických pracovníkov o využívaní AI. Používanie AI je neriadené a náhodné na strane študentov aj samotných učiteľov a iných pedagogických pracovníkov. Učitelia často tejto technológii plnohodnotne nerozumejú a nevedia, ako s jej prítomnosťou pracovať vo vzdelávacom procese a správne viesť a usmerňovať študentov. Podľa Plánu zodpovedného využívania AI vo vzdelávaní na Slovensku používa umelú inteligenciu pri tvorbe vzdelávacieho obsahu len necelých 40 % učiteľov. Na rôzne administratívne úlohy je to 12 %, na personalizáciu vyučovania iba 5 %. Je teda zrejmý aj nepomer medzi používaním AI medzi študentami a učiteľmi.

REKLAMA

Umelá inteligencia má potenciál zásadne ovplyvniť vzdelávanie a otvárať nové možnosti pre študentov aj pedagógov. Takisto je tu veľké riziko negatívnych dôsledkov, pokiaľ sa jej používanie vo vzdelávacom procese nepodchytí. Výskum na FMV EUBA potvrdzuje, že hoci AI nástroje sú široko využívané, ich efektívne a etické začlenenie do vyučovacieho procesu si vyžaduje systematický prístup, zvyšovanie digitálnej a AI gramotnosti a dôraz na rozvoj kritického myslenia. Kľúčový bude nielen zber a analýza dát, ale aj vzdelávanie učiteľov, spolupráca medzi inštitúciami a jasná stratégia na úrovni štátu. „Len ak dokážeme umelú inteligenciu naplno využiť vo vzdelávaní, môže Slovensko naplno využiť jej potenciál a prispieť k modernizácii našej ekonomiky,“ zdôrazňuje Filip Tichý.

Návrat k vzdelávaniu ako napĺňaniu vlastného potenciálu?

Vizionári z oblasti umelej inteligencie vidia rolu AI vo forme vzdelávacích aplikácií, ktoré dieťa individuálne vzdelávajú, a to v jeho jazyku, hravým spôsobom a vlastným tempom. Vďaka tejto technológii by sa vzdelanie mohlo stať dostupné pre celý svet a každé dieťa by malo zabezpečený prístup k vzdelaniu. Takýto prístup si však bude vyžadovať úplne iné kognitívne schopnosti, keď sa delenie na tematické predmety a memorovanie informácií stane zbytočným. Kľúčovou bude do budúcna schopnosť adaptability.

Svojím spôsobom môže A napomôcť pomyslenému návrat k pôvodu slova „škola“, ktoré  pôvodne v starogréčtine (scholē (σχολή) znamenalo voľný čas, odpočinok, účasť na filozofických debatách a priestor na duševnú činnosť. „Starí Gréci nevnímali vzdelanie ako prípravu na vykonávanie konkrétnej profesie, ale ako hľadanie zmyslu života, vnútorný rozvoj a napĺňanie vlastného potenciálu. Ak sa potenciál umelej inteligencie správne uchopí, mohol by nás opäť priviesť k tomuto pôvodnému vzdelávania,“ hovorí Filip Tichý zo spoločnosti Grant Thornton.