Na sociálnych sieťach máte už niekoľko tisíc sledovateľov. Ako dlho sa im venujete?
Úplne presne si už nepamätám, kedy som začal natáčať, ale bolo to krátko po tom, ako som prišiel do Levoče – niekedy na jeseň minulého roka. Takže už je to vyše roka. Sociálne siete sú nastavené tak, že by im mal človek venovať veľa času a byť aktívny pravidelne, no popri vyučovaní, farskej službe, spovedaní na Mariánskej hore a ďalších povinnostiach sa to nie vždy dá. Keď mám voľný čas, snažím sa niečo vytvoriť a niečo mladým odovzdať. Rastie to pomaly, bez nejakých marketingových stratégií. Aj mi niektorí kamaráti či spolubratia radili rôzne „taktiky“, ako rásť rýchlejšie, ale úprimne – nemám na to kapacitu. Povedal som si: Pane Ježišu, urobím to, čo je v mojich silách a ty si to použi, ako chceš. A hoci to rastie pomaly, mám z toho radosť.
Zároveň spravujete aj komunikáciu farnosti na sociálnych sieťach.
Áno. Doba sa mení a veľa ľudí je dnes práve na internete, preto by tam mala byť prítomná aj farnosť. Keď som do Levoče prišiel, farnosť nemala sociálne siete, tak sme založili facebookovú aj instagramovú stránku. Zverejňujeme tam informácie o pripravovaných akciách, fotografie, pozvánky. Vnímam, že je to často aktuálnejšie než farské oznamy – ľudia si skôr pozrú príspevok alebo storku, než by si neskôr znova čítali oznamy. A vidím, že keď niečo vo farnosti organizujeme, práve sociálne siete nám pomáhajú osloviť viac ľudí.
Ako vaše pôsobenie na sociálnych sieťach prijali kolegovia – kňazi?
Z reakcií, ktoré som dostal, mám pocit, že to berú veľmi pozitívne a podporujú ma. Dokonca som mal nedávno v kňazskom seminári prednášku pre bohoslovcov práve o sociálnych sieťach a povzbudzoval som ich, aby sa nebáli byť aktívni – nemusia hneď natáčať videá, môžu začať grafikami, myšlienkami, krátkymi posolstvami. Na jednom stretnutí s otcom biskupom zaznela veľmi pekná myšlienka, že obraz kňaza dnes pripomína rybára – toho, ktorý ide loviť, ktorý sa nebojí vyjsť z komfortnej zóny. Myslím si, že aj v tomto duchu to mnohí kňazi vnímajú.
Vnímate aj výhody a nevýhody kresťanského „influencingu“?
Výhodou je určite to, že človek môže zasiahnuť viac ľudí a byť prístupnejší aj pre tých, ktorí nie sú viere veľmi otvorení. Vidím to napríklad v školách alebo pri bežných stretnutiach – ľudia sa vďaka sociálnym sieťam menej boja prísť za kňazom, osloviť ho, porozprávať sa. Možno sa tým podarí zbúrať niektoré mýty.
Nevýhodou je strata súkromia. Človek je viac na očiach a nemá takú slobodu ako kedysi. Niekedy si to uvedomím pri úplne bežných situáciách – v obchode, na verejnosti. Stáva sa, že vás ľudia spoznajú, aj keď vy o tom ani netušíte. Je to niekedy zväzujúce, ale rátal som s tým. Beriem to ako obetu. Pre mňa má väčšiu váhu dobro, ktoré to prináša, než negatíva.
Viera je intímna záležitosť, sociálne siete veľmi verejné. Ako hľadáte hranicu?
Snažím sa ju veľmi vedome rozlišovať. Nedávam na sociálne siete veľa zo svojho súkromného života a ani svoj osobný vzťah s Bohom nechcem vystavovať verejnosti. Ten si strážim. Zdieľam skôr myšlienky a posolstvá, ktoré môžu ľudí niekam posunúť. Mojou prioritou je odovzdať hodnoty, priblížiť ľudí ku Kristovi, nie rozprávať o tom, čo raňajkujem alebo kde som bol. To je hranica, ktorej sa snažím držať.
Pomáha podľa vás mladým ľuďom lepšie pochopiť vieru a Boha práve cez sociálne siete?
Je to ťažká otázka. Podľa mňa sú sociálne siete predovšetkým prostriedok, ako ľudí zachytiť – a až potom s nimi pracovať a viesť ich k pravej viere. Pripomína mi to projekt Godzone. Ich turné raz do roka oslovuje tisícky mladých, ale nie je určené iba pre „zrelých“ kresťanov. Ide o základné posolstvá, ktoré majú zachytiť najmä tých, ktorí možno o Bohu ešte nikdy nepočuli. Keď sa podarí ľudí získať, až vtedy prichádza ďalšia práca – sprevádzanie, spoločenstvo, rast. A podobne to vnímam aj pri Instagrame či Facebooku. To je len prostriedok, nie cieľ.
Ako mladí ľudia dnes podľa vás vnímajú Boha?
Závisí to od vnútorného života človeka a od toho, v akej fáze viery je. Veď aj môj obraz Boha sa menil – iný som mal na základnej škole, iný na strednej, iný po obrátení. A aj dnes sa mi stále odkrývajú nové črty Božej tváre. Napríklad teraz, keď spovedám a rozprávam sa s ľuďmi, ešte viac vnímam tvár Božieho milosrdenstva. Podobne je to aj u mladých – ich obraz Boha sa môže formovať a meniť. Aj preto im často hovorím, že existuje veľa „karikatúr“ Boha – že niekto ho vidí ako tyrana, policajta, sudcu. Ja túžim po tom, aby každý človek pochopil to najdôležitejšie: Boh je láska. Boh je dobrý a láskavý.
Čo vás dobíja energiou a pomáha vám zotrvávať vo viere?
V prvom rade modlitba. Tam človek čerpá silu. A potom je to láska ku Kristovi. Páči sa mi motto jednej rehole: „Ženie nás Kristova láska.“ Keď je človek zamilovaný, stále myslí na toho druhého, stále o ňom hovorí. A keď je človek „zamilovaný do Ježiša“, má prirodzenú túžbu hovoriť o ňom aj iným.
Ako kňaz sa však stretávate aj s utrpením a ťažkými príbehmi. Čo vám pomáha, keď je naozaj ťažko?
Opäť modlitba. Z mojej skúsenosti: keď som prežíval ťažké obdobia, jediným liekom bolo kľaknúť si na kolená, ísť pred Boží stánok a odovzdať to do Božích rúk. Veriť, že Pán Boh sa o to postará. A keď sa stretávam s bolesťou druhých ľudí, snažím sa pamätať na jednu myšlienku, ktorú som raz počul: niekedy už netreba ľuďom dávať množstvo rád, ale viac sa za nich modliť. To vnímam ako svoju úlohu – odovzdávať ich trápenia Bohu. Zároveň si treba uvedomiť, že byť kresťanom neznamená, že nebudeme trpieť a život bude prechádzka ružovou záhradou. Znamená to, že Kristus bude s nami aj v problémoch a bude niesť kríž spolu s nami.
Aké máte plány – na sociálnych sieťach aj vo farnosti?
To je tiež často tak, ako „povie Duch Svätý“. Určite chceme pripraviť duchovnú obnovu pre mladých – minulý rok mali veľmi dobrú skúsenosť a chceli by niečo podobné. Okrem toho vzniká veľa nápadov na rôzne aktivity.
Napríklad, chlapci nás stále „tlačia“ do turnaja v hre FIFA – teda toho online futbalu. A popri tom máme aj ping-pongový turnaj v škole. Mám taký zošit s nápadmi, ale nie vždy sa všetko podarí stihnúť. Keď je vhodný čas a sú dostatočné sily a prostriedky, vtedy sa do toho pustíme.
V podcaste Limka sa zhovárala Vladimíra Novotná Čajová.
Stránky: 1 2
Od 
