V podcaste Limka rozhovory nájdete aj rozhovor s rímskokatolíckym kňazom levočskej farnosti Dávidom Holubjakom. Hoci je kňazom len druhý rok, v Levoči je už aktívnou súčasťou duchovného aj spoločenského života. Porozprával o svojej ceste ku kňazstvu, vzťahu k viere, práci s mladými aj o tom, čím ho oslovila Levoča.
Na úvod – kto je Dávid Holubjak?
V prvom rade som katolícky kňaz. Pochádzam z Oravy, z goralskej obce Mútne pri hraniciach s Poľskom. Základnú školu som navštevoval v rodnej obci, vyštudoval som strednú stavebnú školu. Mojím snom bolo stať sa architektom, no postupne sa moje plány zmenili. V roku 2018 som vstúpil do kňazského seminára a pred dvoma rokmi som bol vysvätený za kňaza.
Ako sa u vás formoval vzťah k viere?
Prvotný impulz vyšiel z rodiny, ako to býva u mnohých. Viera u nás však bola skôr tradičná – do kostola sa chodilo v nedeľu a na sviatky, lebo na dedine sa to jednoducho patrilo. Nebolo to však o hlbokom prežívaní viery doma. Zlom nastal v období, keď som sa zúčastnil jedného spoločenstva. Tam som zažil veľmi silný dotyk Boha, ktorý odštartoval moju duchovnú cestu. Začal som vieru viac spoznávať, budovať osobný vzťah s Ježišom a práve v tomto období sa vo mne začala rodiť aj túžba stať sa kňazom.
Vaše prvé pôsobisko je Levoča. Ako ste ju prijali?
Veľmi pozitívne. Levoča je krásne mesto, bohaté na históriu aj architektúru, čo ma oslovuje aj osobne. V tomto je Levoča pre mňa veľkým darom. Či už je to Bazilika sv. Jakuba, gymnaziálny kostol alebo Mariánska hora, vždy sa teším, keď tam môžeme sláviť svätú omšu. Človek sa v takýchto priestoroch cíti inak. Na Orave máme síce krásnu prírodu, ale nie až také množstvo historických pamiatok, takže tu vnímam veľké kultúrne bohatstvo.
Popri farskej službe sa venujete aj mladým.
Áno, práca s mladými je pre mňa veľmi dôležitá. Pôsobím na cirkevnom Gymnáziu sv. Františka Assiského a na Strednej zdravotníckej škole Štefana Kluberta. Mojou úlohou je venovať sa študentom – slúžiť sväté omše, ponúkať svätú spoveď, viesť duchovné rozhovory, adorácie a sprevádzať ich v období stredoškolského života. Pamätám si aj moment po vysviacke, keď mi otec biskup odovzdával dekrét do Levoče. Povedal mi, že je tu veľa mladých a že mi ich dáva na starosť. Vnímal som to ako jasnú misiu – priniesť mladým ľuďom Ježiša.
Ako vnímate komunitu mladých veriacich v Levoči?
Myslím si, že je tu veľmi pekná a živá komunita. Nedávno vzniklo nové farské spoločenstvo mladých s názvom Sion. Názov vychádza z Biblie – Sion je miesto, kde sa Boh dotýkal človeka a kde sa diali veľké veci. Vybrali si ho samotní mladí. Stretávame sa každý piatok. Program je rôznorodý – máme adorácie, katechézy, pozývame hostí, ale niekedy sa len stretneme neformálne, zahráme sa hry, pozrieme si dobrý film alebo si objednáme pizzu. Vidím, že mladí sú zapálení pre vieru a buduje sa tu silné spoločenstvo, z čoho mám veľkú radosť.
Aj práca s mladými vás zrejme motivovala byť aktívny na sociálnych sieťach.
Určite áno. Veľa som premýšľal nad tým, ako sa k mladým dostať a aký prostriedok je dnes najvhodnejší. Inšpiroval ma apoštol Pavol – veľký misionár, ktorý chodil tam, kde bolo najviac ľudí. A dnes sú ľudia najmä na sociálnych sieťach. Trávia tam obrovské množstvo času. Povedal som si, že práve toto je vhodný priestor na ohlasovanie evanjelia. Možno sa niekto nikdy nestretol s kňazom, nikdy nepočul, že Boh ho má rád a miluje ho. A zrazu večer skroluje Instagram alebo Facebook a objaví sa mu tam chlapík v čiernej reverende. Možno ho to prinúti zamyslieť sa nad životom, možno ho to pritiahne bližšie k viere. Aj preto som sa rozhodol začať natáčať videá.
Na sociálnych sieťach sú dnes viditeľní aj iní kňazi či rehoľné sestry. Boli pre vás inšpiráciou?
Áno, určite. Sestrička Lamyia ma veľmi inšpirovala. Pamätám si jedno jej video, kde vysvetľovala úplne základné veci – napríklad čo má oblečené, či spí so závojom. Najskôr mi to prišlo vtipné, že niekto dáva také otázky, no potom som si uvedomil, že veľa ľudí v živote ani nevidelo rehoľnú sestru. Premietol som si to na seba a uvedomil som si, že aj o kňazoch majú ľudia často rôzne mýty a nepresné predstavy. Aj preto je dobré byť na sociálnych sieťach – búrať stereotypy, odpovedať na otázky, ktoré ľudí zaujímajú. Podobne je pre mňa inšpiráciou aj otec biskup, ktorý je na sociálnych sieťach aktívny a ukazuje, že aj v tejto diecéze sú dvere otvorené.
Ako uvažujete nad obsahom, ktorý zverejňujete?
Úprimne – nemám žiadny presný plán. Skôr sa modlím a prosím Ducha Svätého, aby mi ukazoval, čo je v danej chvíli potrebné. Často reagujem na to, čo sa deje v spoločnosti. Napríklad nedávno som natočil video počas tzv. „kriedovej revolúcie“ mladých. Premýšľal som, o čom by bolo dobré hovoriť, a uvedomil som si, že skutočná revolúcia je rozhodnutie nasledovať Ježiša. Nakreslil som ho kriedou na cestu a chcel som tým povedať, že keby sa každý človek rozhodol žiť podľa evanjelia, nepotrebovali by sme iné revolúcie – ľudia by žili spravodlivo, nezávideli by si, nekradli by. To je podľa mňa tá pravá revolúcia. Väčšinou je to teda o vnímaní, modlitbe a impulzoch, ktoré prichádzajú.
Pridajte komentár