Pomoc, sú tu jarné prázdniny

“Nie, nemôžeš bábike nafarbiť vlasy modrým lakom na nechty. Nie, nestrihaj bratovi tričko, franforce na bruchu sa mu nebudú páčiť. Nie, nemaľuj tou ružovou fixkou po stole, nebýva tu Barbie. Nie, tie nálepky nemôžeš nalepiť na kuchynský ostrovček. Nie, nepoznám presné znenie druhej Maxwellovej rovnice. Nie, nemôžeš po zemi urobiť mravčekom cestičku k domčeku Gabby Dollhouse. Nie, netuším, prečo sa Tesla hádal s Edisonom. Nie, nie, nie…,” počujem sa vyslovovať vety, ktoré ľudia bez detí pravdepodobne nikdy nevyslovia.

My mamy sme v týchto dňoch na prášky. A je celkom jedno, či voľný týždeň našich ratolestí trávime v práci alebo máme dovolenku. Tak či tak je to čas plný nervov, kriku, výbuchov a scén, za ktoré by sa nehanbili ani v národnom divadle.

Že preháňam? Tak sa skúste vžiť do mojej kože – a kože všetkých viacnásobných mám, ktoré svoje deti milujú nadovšetko, no aj ich psychika má limity. A prázdniny sú pre nás za trest.

“Nudím saaaa,” povie približne raz za 10 minút 5-ročná Maruška, ktorej zelené sople siahajú pri každom kýchnutí pod bradu a kašle ako 80-ročný fajčiar. Logicky by teda nemala pobehovať po vonku, lenže zabaviť ju doma je úloha hodná profesionálneho animátora. Najhoršie je, že sa konečne vyčasilo.

REKLAMA

“Rozhodne ma nevytiahnete na žiadny výlet, chcem byť doma a študovať. A vôbec, kto vymyslel niečo také blbé ako prázdniny. Deväť dní bez školy ma zabije,” zúfa si 10-ročný Maxík, ktorého máme problém dostať na terasu, nieto ešte niekam do prírody.

“Mamiiii, poď so mnou na záchod na poschodie, tu dolu je pavúk. Vy ho síce nevidíte, ale je tam, len neviditeľný,” zahlási každú hodinu dcérenka, ktorá však hore ani za nič nevyjde sama – tam totiž pre zmenu číhajú strašidlá.

“Toto jesť nebudem. Nikdy. To radšej umriem hladom. A tá lyžička má dva vrúbky, neznášam ju. Dobre vieš, že môj tanierik je ten ružový, ako si na to mohla zabudnúť!” jačí princezná s dušou čertice.

“Mamiii, ona stále vrieska. Ja potrebujem ticho. Musím vedecky pracovať. Prečo ste len chceli ďalšie dieťa!?,” sťažuje sa synátor listujúc v encyklopédiách.

Manžel má týždeň voľno a vyzerá, že si to hodí. Predstava, že ho nechám s deťmi doma, kým budem “oddychovať” v práci, sa mu ani za mak nepáči.

Ja dýcham. Zhlboka. Premýšľam nad tým, ako terapeuti s obľubou radia, že by sme sa mali vyhýbať stresom. Ja by som sa aj, ale to by nemohli byť prázdniny. Prežiť ich v psychickom zdraví bude fuška. Mamy, držme si palce.