Chirurg A. Vrzgula z nemocnice v Šaci je medzi TOP osobnosťami medicíny 2026 časopisu Forbes

Prednosta Chirurgickej kliniky UPJŠ LF a Fakultnej nemocnice AGEL Košice-Šaca MUDr. Andrej Vzgula sa zaradil do rebríčka TOP osobnosti medicíny 2026 časopisu Forbes. V rozhovore hovorí o svojej dlhoročnej ceste v chirurgii, pokore operatéra nevyhnutnej pred každým zákrokom, aj nepretržitom technologickom pokroku, ktorý mení podobu moderných operačných sál. Približuje plány šačianskej nemocnice v robotickej chirurgii, pričom zdôrazňuje, že za každým úspešným výkonom stojí silný a zohratý tím.

Časopis Forbes vás zaradil medzi Top osobnosti medicíny 2026. Čo pre vás toto ocenenie znamená?

Som presvedčený, že každý lekár sa snaží vykonávať svoju prácu čo najlepšie a čím je starší a skúsenejší, tým viac pociťuje zodpovednosť za svojho pacienta. O to viac ho poteší každé ocenenie, obzvlášť ocenenie odbornej verejnosti. Medicína je tímová práca a o chirurgii to platí dvojnásobne. Každá, aj tá najmenšia maličkosť, môže ovplyvniť  výsledok práce chirurga ako v pozitívnom, tak aj negatívnom zmysle slova. Veľmi si preto vážim prácu svojich spolupracovníkov, kolegov lekárov, zdravotných sestier, nižšieho zdravotníckeho personálu ako aj všetkých členov nášho kolektívu. Za ich vysokú odbornosť a empatiu im úprimne ďakujem a symbolicky by som im všetkým chcel toto ocenenie venovať.

Aká bola vaša cesta k chirurgii? Mali ste jasnú predstavu o špecializácii už pri podávaní prihlášky na lekársku fakultu?

Zaujímavá otázka, ktorú nedostávam zďaleka prvýkrát. Odľahčene na ňu zvyknem odpovedať, že som sa hlásil na lekársku fakultu preto, lebo som chcel byť skôr chirurgom ako lekárom. Ale opäť vážne. Sníval som o tom, že raz budem chirurgom už v mladom veku. Hltal som knižky o chirurgoch a chirurgii a idealisticky som v tom povolaní videl  len tie krásne a vzrušujúce momenty. Počas dlhoročnej praxe mi chirurgia ukázala aj svoje nie vždy radostné a niekedy aj veľmi smutné stránky. Napriek tomu, keby som sa mal dnes rozhodovať, kde by som chcel po ukončení štúdia na lekárskej fakulte pracovať, bola by to opäť chirurgia.

Máte za sebou 41 rokov praxe. Spomínate si ešte na svoju prvú operáciu?

Áno, spomínam si na ňu veľmi dobre. Bol som mladý chirurg a bolo to v jednej z mojich prvých pohotovostných služieb, zhodou okolností deň pred Štedrým večerom. Na kliniku bola prijatá mladá pacientka s bolesťami brucha, ktorú sme v noci operovali. Vykonal som svoju prvú operáciu – apendektómiu. Asistoval mi môj chirurgický učiteľ a v teň deň aj vedúci chirurgickej služby, prof. MUDr. Juraj Bober.

Operačná sála je váš druhý domov. Má chirurg s vašimi skúsenosťami pred nejakým zákrokom ešte mimoriadny rešpekt?

Pred každou operáciou by mal mať chirurg rešpekt. Každý, aj ten najmenší výkon si zasluhuje jeho plnú pozornosť a sústredenosť. Dlhé roky takmer denno-denného pobytu na operačnej sále a množstvo skúseností však chirurga naučia ako sa so zodpovednosťou vyrovnať. Nie, mimoriadny rešpekt nemám, mám však pokoru pred každým pacientom a jeho diagnózou, pretože chirurgia vie často prekvapiť. To ju však na druhej strane robí veľmi zaujímavou a príťažlivou. Tejto pokore sa snažím učiť aj svojich mladších kolegov a spolupracovníkov.

REKLAMA

Ako sa zmenila chirurgia v priebehu štyroch desaťročí?

Medicína a s ňou aj chirurgia zaznamenali v posledných desaťročiach obrovský pokrok. A nie len v oblasti terapie, ale hlavne v diagnostike. Rozvoj moderných zobrazovacích metód, stále širšie využívanie  počítačovej techniky, ako aj miniaturizácia a znižovanie nepríjemnej záťaže pre pacienta posunuli medicínu výrazne dopredu. V chirurgii je to jednoznačný a rokmi potvrdený trend k miniinvazivite operačných zákrokov. S výkonným optickým a kamerovým systémom a špeciálnymi inštrumentami v súčasnosti realizujeme rovnaký operačný výkon s oveľa menšou záťažou a bolestivosťou pre pacienta, než ako to bolo možné v minulosti.

Čo je pre vás aktuálne najväčšou výzvou?

Chirurgia sa v posledných rokoch vyvíja veľmi rýchlo. Mladí lekári sa na operačnej sále prakticky hneď v začiatkoch svojej praxe stretávajú so zariadeniami, systémami a inštrumentami, ku ktorým sme sa my „starší“ dostávali len postupne po rokoch praxe. Myslím si, že bude potrebné nielen veľmi pozorne sledovať pokračujúci technologický vývoj, do ktorého čoskoro veľmi intenzívne zasiahne umelá inteligencia, ale bude dôležité mať aj v budúcnosti zodpovedajúcu a nevyhnutnú prax v klasickej chirurgii realizovanej takpovediac rukami chirurga.

Pokračovanie na str. 2.