Vojenský zásah USA a Izraela proti Iránu počas uplynulého víkendu postavil finančné trhy pred novú geopolitickú realitu roku 2026. Hoci prvotná reakcia v pondelok pôsobila prekvapivo tlmene, utorok priniesol očakávané vytriezvenie a nárast volatility.
Komentuje Matúš Čarný, investičný analytik spoločnosti FinGO.sk:
Pondelkové ticho pred búrkou?
Skutočnosť, že k úderu došlo počas víkendu, poskytla investorom 48 hodín na vstrebanie prvých informácií. Pondelkové obchodovanie sa preto nieslo v znamení opatrnosti bez známok paniky. Väčšina globálnych indexov si udržala stabilitu, pretože trh čakal na rozsah iránskej odvety a postoj k Hormuzskému prielivu. Dnešný deň však jasne ukazuje, že začína prevládať neistota. Indexy zaznamenávajú citeľné straty, keďže investori prehodnocujú riziká dlhodobého konfliktu. Najviac trpia technologické sektory a doprava. Naopak, trh zažíva masívnu rotáciu do zbrojárskeho a obranného priemyslu, ktorý z eskalácie priamo profituje.
Zlato, ropa, energie
Cena zlata v pondelok atakovala historické maximá, no dnešok priniesol obrat. Sme svedkami korekcie, ktorá drahý kov vrátila na úrovne spred víkendovej eskalácie. Cena ropy na situáciu reaguje rastom. Trh sa obáva o plynulosť dodávok cez strategický Hormuzský prieliv, ktorým preteká pätina svetovej produkcie. Z pohľadu trhov ide o zásadnú udalosť, ktorá môže prekresliť ekonomické prognózy na tento rok. Ak ceny energií zostanú vysoko dlhšie než pár týždňov, boj centrálnych bánk s infláciou sa skomplikuje. To môže zastaviť očakávané znižovanie úrokových sadzieb v druhej polovici roka 2026.
Dopad na Slovensko
Slovensko ako otvorená priemyselná ekonomika citlivo reaguje na ceny energií. Vyššie ceny ropy a plynu sa môžu rýchlo premietnuť do nákladov na dopravu a výrobu. To môže spomaliť rast reálnych miezd slovenských domácností, zvýšiť infláciu a opätovne zatlačiť na ceny na čerpacích staniciach. Ak v najbližších dňoch nedôjde k deeskalácii, namiesto očakávaného oživenia hospodárstva čaká svet v roku 2026 ďalšia skúška odolnosti.
