Silná imunita začína v črevách: mikrobióm ovplyvňuje naše zdravie, metabolizmus aj chute

O tom, ako dobre telo zvláda choroby, ako spracúva živiny a dokonca aj po čom siahneme v chladničke, do veľkej miery rozhoduje črevný mikrobióm – pestrý ekosystém biliónov mikroorganizmov v našom tráviacom trakte. Základný kľúč, ako ho udržať v rovnováhe? Pestrá vláknina a prebiotiká v každodennej strave.

Mikrobióm: neviditeľné „riadiace centrum“ imunity

Ľudský mikrobióm tvorí viac ako tisíc druhov baktérií, ktoré spolupracujú s naším organizmom pri trávení, ale produkujú aj vitamíny skupiny B, vitamín K a ďalšie bioaktívne látky. 

„Mikrobióm doslova trénuje náš imunitný systém. Konkrétne črevné mikróby ho učia, kedy má bojovať a kedy zostať pokojný. Bráni tiež usídleniu patogénov jednoduchým princípom kompetitívnej inhibície, čo si môžeme predstaviť ako súťaž o parkovacie miesto – dobrá baktéria jednoducho vytesní tú zlú,“ vysvetľuje farmaceutka Jana Dubajová z Lekárne Dr. Max.

REKLAMA

Vláknina, prebiotiká a zázrak menom butyrát

Vláknina je základná potrava mikrobiómu. Jej rôzne typy vyživujú rôzne druhy prospešných baktérií. Rozpustná vláknina sa vo veľkom čreve spracúva na krátkoreťazcové mastné kyseliny (SCFA), medzi ktorými má mimoriadny význam butyrát.

• Butyrát je primárnym palivom pre bunky hrubého čreva, ktorým zabezpečuje 60 až 70 % ich energetických potrieb.
• Znižuje priepustnosť čreva, posilňuje tesné spojenia medzi bunkami a podporuje tvorbu ochranného hlienu.
• Pôsobí protizápalovo a pomáha regulovať metabolizmus tukov a glukózy, čím znižuje riziko obezity a kardiovaskulárnych ochorení.
• Dokáže dokonca brzdiť množenie nádorových buniek a podporovať ich zánik (apoptózu), čím má protirakovinový účinok.

Prebiotiká menia to, na čo máme chuť

Špecifickou kategóriou je prebiotická vláknina, ktorú človek nedokáže stráviť, no slúži ako palivo pre prospešné baktérie. Medzi top prebiotické potraviny patrí cesnak, cibuľa, menej zrelé banány, topinambur, špargľa či celozrnné produkty.

„Prebiotiká pôsobia ako dlhodobá výživa pre existujúce baktérie a často majú stabilnejší účinok ako samotné probiotiká. Zaujímavé je, že ovplyvňujú aj naše chute. Štúdie ukázali, že ľudia, ktorí jedli 30 gramov inulínu denne, vykazovali menšiu aktiváciu mozgových centier odmeny pri pohľade na kalorické jedlá a mali väčší sklon vyberať si zdravšie potraviny,“ dopĺňa Jana Dubajová. Zvýšený príjem prebiotík navyše zlepšuje vstrebávanie vápnika.

Dvojstupňové trávenie: Kde končíme my, začínajú baktérie

Trávenie v našom tele funguje ako dokonalá spolupráca ľudských enzýmov a črevných baktérií. Tento systém sa nazýva dvojstupňové trávenie. Mikrobióm totiž produkuje množstvo enzýmov, ktoré človek vôbec nemá. Bez bakteriálnych enzýmov by sme z vlákniny nemali takmer žiadny úžitok, nedokázali by sme ju rozštiepiť na prospešné mastné kyseliny. Baktérie dokonca vytvárajú enzýmy, ktoré menia zloženie žlče a môžu tak znižovať hladinu cholesterolu.

“Ľudské a bakteriálne enzýmy pracujú v rôznych úsekoch tráviaceho traktu – kde prestanú naše enzýmy, tak preberajú kontrolu baktérie. Ich vzájomná interakcia ovplyvňuje zdravie čriev, produkciu SCFA, zápal a metabolizmus,” uzatvára odborníčka.

Záujem o zdravie tráviaceho traktu, imunitu a metabolické zdravie dlhodobo rastie – a  farmaceuti sa s témou mikrobiómu stretávajú každý deň priamo pri táre. Vysvetlenie, čo jesť a ako poskladať stravu, často urobí väčší rozdiel ako krátkodobé zásahy. Na mieru odporúčajú aj vhodné probiotiká/prebiotiká, keď to dáva zmysel (napr. po antibiotikách či pri špecifických ťažkostiach) – vždy v kontexte celkového režimu.