EASTMAG
Ola Nenko a anto_nie. Foto: L. R.
Ola Nenko a anto_nie. Foto: L. R.

Folklór, mýty a nacionalizmus. Do Košíc prišli umelkyne z Česka a Poľska

Čo nám dnes hovoria staré mýty a folklórne príbehy? A čo sa stane, keď ich prestaneme brať ako samozrejmosť? Do Košíc prišli umelkyne z Poľska a Česka a počas svojej dvojmesačnej rezidencie budú hľadať odpovede práve na tieto otázky. Ich pobyt je súčasťou medzinárodného projektu Dekonštrukcia mýtov: Umelecké rezidencie v regióne V4, ktorý sa venuje skúmaniu tradičných symbolov a príbehov v kontexte narastajúceho nacionalizmu. Namiesto nostalgie tak prinášajú kritický pohľad – na to, čo si z minulosti vyberáme, čo si idealizujeme a čo by sme možno mali prehodnotiť.

Košice ako priestor na hľadanie

Na podujatí Meet & Greet, ktoré KAIR (Košice Artist in Residence) zorganizovalo 18. marca, mohla verejnosť bližšie spoznať nové rezidentky. Poľská umelkyňa Ola Nenko a česká umelkyňa anto_nie porozprávali o tom, čo ich do Košíc priviedlo, čo tu hľadajú a prečo je pre nich dôležité nechať proces tvorby otvorený. Ich prístupy sú odlišné, no v mnohom sa stretávajú. Ola Nenko pracuje najmä so sochou a scénografiou, pričom sa vracia k témam domova, stability a osobnej histórie. V jej projektoch sa odráža aj vlastná skúsenosť s neustálym presúvaním sa – a s tým spojené hľadanie miesta, kam patrí. anto_nie sa pohybuje na pomedzí umenia a herného dizajnu, pracuje s folklórom, ekológiou či bylinkárstvom a využíva aj digitálne nástroje, zvuk či naratívne princípy hier. Viac prezrádzajú v spoločnom rozhovore.

Prihláste sa do newslettra
Každý týždeň tipy na články, pozvánky na akcie a súťaže.

Aké boli vaše očakávania alebo prvý dojem z Košíc?

anto_nie: Bola som naozaj nadšená z panelákov. Sú také pekné a pokojné. Pri prihlasovaní som veľa hovorila o Východoslovenskej galérii a múzeu. Keďže pracujem s mýtmi a folklórom, bude pre mňa zaujímavé byť na východnom Slovensku, pretože je to špecifický región. Má to tu špeciálnu atmosféru, ktorú chcem preskúmať. Dievčatá z KAIR nám zariadili konzultácie s Lukášom Šútorom z Katedry slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie UPJŠ, teším sa na jeho výskum.

Ola: Povedala by som, že som nemala žiadne očakávania, pretože hoci veľa cestujem, nikdy som nebola na Slovensku, aj keď je tak blízko. Vedela som len, že je tu veľa hôr a zelene. Cesta z Krakova sem bola úžasná, práve cez tie hory. Rada chodím na rezidencie, pretože sa vtedy naozaj ponorím do krajiny a mesta a spoznávam to miesto. Zvyčajne nie som ten typ, čo si vezme knihu a číta o politike, radšej to miesto zažívam priamo.

anto_nie pracuje mimo iného aj s témou mýtov. Foto: autorka
anto_nie pracuje mimo iného aj s témou mýtov. Foto: autorka

Čo vás počas pobytu najviac zaujíma?

anto_nie: Pre mňa sú to určite inštitúcie, ale budem tu dva mesiace, takže chcem preskúmať aj prírodu a byť trochu turistkou. Dúfam, že ma nezje medveď, ako sa to stáva českým turistom… ale v Košiciach asi nie. (Smiech.)

Ola: Možno architektúra, o ktorej som niečo čítala. Chcela by som nájsť niečo o nábytku, niečo etno alebo tradičné. Niečo, čo sa kedysi používalo, ale dnes je to už nepoužiteľné alebo nepotrebné. Tiež dúfam v prírodu a môj priateľ navrhol, že by sme sem mohli ísť na bicykloch z Krakova. Uvidíme, či sa to podarí, je to bláznivý nápad.

Máte pevný plán krok za krokom, čo tu chcete vytvoriť, alebo nechávate proces otvorený?

anto_nie: Nechávam to otvorené. Mám nápad, že by som chcela pracovať s videom a urobiť niečo ako video esej, ale môže sa to zmeniť.

Ola: Uvidím, pôjde to tak, ako to pôjde. Pre mňa je to trochu ťažšie, lebo zvyčajne pracujem v dielni, kde môžem rezať, robiť špinu a pracovať s kovom. Tu to bude skôr o spoznávaní a čítaní kníh, chôdzi a výskume. Premýšľam o tom, že by som urobila niečo bez zvárania, nejakú štruktúru.

Ola Nenko inklinuje k práci s plechom. Foto: autorka
Ola Nenko inklinuje k práci s plechom. Foto: autorka

Ako sa táto rezidencia a jej zameranie na mýty líši od vašej bežnej práce doma v ateliéri?

Ola: Názov je „Dekonštrukcia mýtov“. Chápem to symbolicky, ako prácu so symbolmi prevzatými z nacionalizmu. Pre mňa je to skôr o politike v rámci krajín Vyšehradskej štvorky.

REKLAMA

anto_nie: Je tu táto zastrešujúca téma, ktorú budeme skúmať v rámci záverečnej spoločnej výstavy. Pre mňa to bolo špecifické, lebo som s touto témou pracovala už predtým. Hľadám spojenia medzi mytológiou, folklórom a tým, čo znamenajú mimo samotného príbehu.

Ktorý mýtus o ženách alebo o našom regióne by ste najradšej prepísali?

anto_nie: Myslím, že pracujem na prepisovaní viacerých z nich. Zatiaľ mám šesť príbehov o šiestich postavách. Zaujíma ma, či existuje nejaká bytosť špecifická pre východoslovenský región. Napríklad v Česku máme Krakonoša v Krkonošiach. Chcem zistiť, či existuje špecifický mýtus, ktorý by dal kontext tejto lokalite.

Ola: Pre mňa je to stále téma domova. Premýšľam o nábytku a o tom, ako sa nacionalizmus dostáva do domovov. V Poľsku je to napríklad zameranie na to, že ženy by sa mali starať o domov a deti, návrat k tradíciám, kde majú veliť muži. To je to, čím sa zaoberám cez nábytok v domácnosti.

Akú úlohu v procese hrajú miestni ľudia?

anto_nie: Vidím ich ako sprievodcov. Chcem zažiť lokálnu kultúru, včera som bola v divadle. Dievčatá z KAIR sú skvelé a dávajú nám veľa tipov. Plánované stretnutie s profesorom z univerzity tiež určite ovplyvní moju prácu.

Ola: Podobne. Stačí tu byť a rozprávať sa s ľuďmi.

Lucia Radzová

Rada hľadám príbehy, ktoré voňajú človečinou.

Pridajte komentár