Slováci v priemere večerajú spolu iba 23 minút. Ako životné tempo mení medziľudské vzťahy a stolovanie?

Najnovší IKEA prieskum odhalil, že spoločné stolovanie v slovenských domácnostiach sa čoraz viac prispôsobuje zrýchlenému tempu každodenného života. Kým obed zostáva najčastejším jedlom za jedným stolom (65 % Slovákov obeduje s niekým), večera, ktorá často uzatvára práve deň doma, je spoločná už len pre 59 % domácností. Zároveň trvá v priemere len 23 minút, čo je menej ako globálny priemer (27 minút). Je rýchla a často prebieha popri ďalších aktivitách. Varenie pritom zostáva prirodzenou súčasťou týždňa, no čoraz viac sa prispôsobuje potrebe jednoduchosti, efektivity a prostredia, ktoré celý proces uľahčuje.

Spoločné stolovanie v slovenských domácnostiach nebrzdí nezáujem, ale skôr dynamika každodenného života. Najväčšou prekážkou (45 %) zostávajú rozdielne časové harmonogramy členov domácnosti. O to viac však vyniká túžba po spoločnom stolovaní – jedna tretina respondentov (33 %) by ho chcela zažívať v spoločnosti svojich najbližších častejšie.

Jedálny stôl sa stal najdôležitejším miestom, ktoré už neslúži iba na stolovanie

Prieskum potvrdil, že jedálenský stôl funguje ako skutočné centrum domácnosti, no jeho funkcia dnes ďaleko presahuje jeho pôvodný účel. Hoci ho až 75 % Slovákov využíva na rôzne formy stolovania, takmer rovnako silná je aj jeho multifunkčná rola (63%). Je to miesto na socializáciu (25 %), rozhovory o aktuálnych témach (17 %), hry a spoločnú zábavu (16 %), prácu (13 %), školské povinnosti (12 %) či tvorivé činnosti (10 %).

Dáta ukazujú aj zaujímavý posun v tom, ako pristupujeme k vedomejšiemu stravovaniu v závislosti od spoločnosti v domácnosti. Keď Slováci jedia v domácnosti sami, jedlo je vo veľkej miere sprevádzané ďalšími aktivitami. Až 75 % sa venuje aspoň jednej typicky individuálnej činnosti, pričom dominujú najmä návyky ako sledovanie televízie (51 %), používanie smartfónu (30 %) či sledovanie sociálnych sietí (21 %), ktoré odvádzajú pozornosť a znižujú schopnosť vnímať jedlo ako samostatný vedomý zážitok. Situácia sa však výrazne mení v momente, keď v domácnosti pri stole nie sme sami. Pri jedle s členmi domácnosti klesá podiel týchto „rušivých“ individuálnych aktivít na 46 % a ešte výraznejšie je to pri stretnutiach s hosťami, kde padá až na 19 %.

„Keď popri jedle odbiehame k iným činnostiam, oslabujeme vnímanie jedla aj vlastných potrieb. Pri rodinnom stolovaní to môže znižovať najväčšie benefity, ktoré spoločné jedlo prináša. Nie je totiž dôležité len to, či rodina večeria spolu, ale aj to, či sa pri stole skutočne stretne. V spoločnosti hostí však rušivé podnety prirodzene ustupujú. Znamená to, že schopnosť byť prítomní sme nestratili – len sme si ju v každodennom zhone prestali chrániť,“ vysvetľuje Daniela Čemická, psychologička a nutričná špecialistka.

Plytvanie potravinami: rozhoduje skôr peňaženka než presvedčenie

Udržateľnosť v slovenských domácnostiach má čoraz praktickejší rozmer a menej ideologický náboj. Ako teda Slováci pristupujú k znižovaniu svojho dopadu na planétu? Takmer dve tretiny ľudí (62 %) sa vedome zameriavajú na znižovanie množstva potravinového odpadu a používanie opakovane použiteľných tašiek. Významnú rolu zohráva aj šetrenie vodou (55 %), využívanie energeticky úsporných spotrebičov (37 %), pestovanie vlastných potravín (36 %) či nákup lokálnych surovín (30 %). Naopak, opatrenia, ktoré si vyžadujú výraznejšiu zmenu zaužívaných návykov, zatiaľ neprenikajú do širšej praxe. Obmedzovanie konzumácie mäsa deklaruje len 16 % Slovákov a mliečne výrobky si odoprie iba 6 % z nás.

REKLAMA

Hoci 32 % Slovákov cíti osobnú zodpovednosť za znižovanie odpadu a 15 % doslova až pociťuje vinu z vyhadzovania jedla, oveľa silnejším motivátorom je na konci dňa práve ekonomický rozmer. Pre polovicu (50 %) domácností predstavuje vyhadzovanie jedla predovšetkým plytvanie peniazmi. Prekvapivo až 28 % Slovákov je ochotných skonzumovať aj potraviny po dátume spotreby, aby sa nevyhodili, no zároveň 7 % priznáva, že zvyšky jedla jednoducho nechce konzumovať.

„Udržateľnosť dnes nie je o veľkých gestách, ale o každodenných rozhodnutiach. Už malé zmeny, ako plánovanie nákupov, správne skladovanie potravín, využívanie zvyškov, ale aj organizácia kuchyne či efektívne varenie, dokážu výrazne znížiť množstvo odpadu aj spotrebu energie. Práve tieto praktické návyky majú v konečnom dôsledku najväčší dopad,“ hovorí Ivana Tilešová, koordinátorka udržateľnosti IKEA Slovensko.

Čas pri varení si chceme „uchmatnúť“ pre seba

Varenie v slovenských domácnostiach nie je len praktickou činnosťou, ale aj osobným a emocionálnym zážitkom. Pre 29 % Slovákov predstavuje priestor pre kreativitu a experimentovanie, 25 % respondentov ho vníma ako „jazyk lásky“ a viac než pätina ako formu oddychu (22 %). Celkovo viac ako polovica Slovákov (58 %) vníma varenie pozitívne, pričom len menšia časť respondentov ho spája so stresom (9 %) či povinnosťou (18 %).

K vareniu zároveň pristupujeme viac ako k individuálnej aktivite než k spoločenskej udalosti. Až 43 % Slovákov si varenie užíva osamote, zatiaľ čo spoločné varenie zostáva skôr doplnkom – iba 17 % respondentov si varenie užíva s partnerom, 13 % s deťmi a 7 % s priateľmi. Tento osobný rozmer podporuje pravdepodobne aj relatívne vysoká miera sebadôvery, keďže 34 % Slovákov sa vo varení cíti sebavedomo.

Malá kuchyňa, veľké očakávanie

Kuchyňa zostáva jedným z najvyužívanejších priestorov v domácnosti, no zároveň aj zdrojom každodenných frustrácií. Najvýraznejšou výzvou v slovenských kuchyniach zostáva nedostatok priestoru. Až 46 % Slovákov vníma svoju kuchyňu ako limitujúcu, či už z pohľadu veľkosti, využiteľnosti pracovnej plochy, alebo úložných možností. Konkrétne štvrtina (25 %) Slovákov označuje kuchyňu za príliš malú, 20 % poukazuje na nedostatok pracovnej plochy a až 27 % pociťuje deficit úložného priestoru, čo výrazne ovplyvňuje každodenné fungovanie aj komfort pri varení. 

Napriek týmto výzvam však slovenské domácnosti nevnímajú svoje kuchyne len kriticky. Najmenším zdrojom nespokojnosti zostávajú technické a dizajnové aspekty. Nedostatok vhodných spotrebičov uvádzajú len 4 % Slovákov, pričom 9 % poukazuje na menej ideálne dispozičné riešenie a 13 % respondentov vníma svoju kuchyňu ako zastaranú.

„Frustrácia z malej kuchyne a nedostatku úložného priestoru väčšinou nie je len o veciach, ktoré niet kam dať. Malý alebo preťažený priestor totiž kladie oveľa vyššie nároky na organizáciu. Čím je kuchyňa plnšia, tým viac potrebuje dobrý systém. Prehľadne usporiadaný domov je dôležitý aj pre našu psychiku – znižuje totiž každodenný mikrostres a šetrí našu mentálnu kapacitu, ktorú denne používame pri rozhodovaní,“ vysvetľuje Daniela Čemická, psychologička a nutričná špecialistka.

Prieskum bol realizovaný kvantitatívnou metódou zberu dát prostredníctvom dotazníka spoločnosťou YouGov v období august – september 2025 na vzorke N = 1005 respondentov vo veku 18+.