Košický Duchoň Laco Vasiľ alias Davy: „Spievať budem, kým mi to hlasivky dovolia“  

Predpovedali mu sľubnú kariéru a jeho hlas prirovnávali k Duchoňovmu. Plánoval odísť s kapelou do zahraničia, no život to napokon zariadil inak. Ostal v Košiciach, pracoval mimo lesku sveta šoubiznisu, no počuť ho môžeme na lokálnych koncertoch, kde publikum teší swingovými skladbami. Laco Vasiľ (72) je muzikant, ktorý verí, že talent by sa nemal nikdy premrhať.

Pochádza z muzikantskej rodiny. Umením žil už jeho dedo, ktorý bol cimbalista a hral aj na husliach. Otec bol inštrumentalista a blízke mu boli husle, cimbal, saxofón aj harmonika. 

„U nás bolo počas mojej mladosti vždy riadne veselo. Ja som v podstate začínal až v pätnástich. V Slanci sme si partia chlapcov založili kapelu. Nazvali sme ju Black and White a v podstate už po roku sme hrávali na čajových večierkoch, ktoré boli v tých časoch, teda v sedemdesiatych rokoch, mimoriadne obľúbené,“ zaspomínal si spevák, ktorý si však radosť z úspechu prvej kapely užíval len do vojenčiny. „Ja som nastupoval prvý, potom išiel gitarista, a tak ďalej… Potom sme sa už dokopy nedali. Zasiahla aj jedna veľmi smutná udalosť, keď náš gitarista odišiel študovať do Moskvy. Bol to správny chlapec, veľký antikomunista, a niekto ho otrávil. Keď som dostal telegram, bol som z toho celkom mimo. Veľmi ťažko som to znášal.“

Ujali sa ho košickí muzikanti

Pôvodnú kapelu teda už síce po vojenčine neobnovil, no po návrate do Košíc začal opäť hneď vystupovať. 

„Košickí hudobníci si ma vzali pod svoje krídla. V tom čase som totiž bol spievajúci bubeník, čo bolo dosť mimoriadne a žiadané. Tak som postupne prešiel rôznymi kapelami. Spomeniem muzikantov, s ktorými som sa stretol na jednom pódiu, ak mi to teda pamäť dovolí. Boli to napríklad Peter Herich, tzv. Kikes, výborný klavirista Jano Kmec či Peter Orgován. Istý čas sme sa pohrávali s myšlienkou ísť na západ. Nacvičovali sme repertoár, no osud sa s nami zahral. Kapelník išiel za hranice a zabudol sa vrátiť. A potom ďalší.“

Ako vraví, nemá zmysel nič ľutovať. Je vďačný, že si postupne mohol zahrať s hudobníkmi ako Dežo Wuksta, Jožo Hudák, bratia Olajošovci – hlavne Dodo Olajoš. 

Hlas mu pochválil aj sám Duchoň

Počas rokov vystriedal množstvo kapiel. Posledných 10 rokov ho môžete vnímať ako umelca, ktorý vystupuje pod svojím menom – Laco Vasiľ Swing Band. 

REKLAMA

„Robím starú muziku a čerpám zo starej americkej swingovej hudby. Mojimi srdcovkami sú najmä Tom Jones a Karol Duchoň.“

Podľa mnohých má veľmi podobný hlasový prejav a fond ako druhý spomenutý umelec.    

„Občas mi to vravia a je to pre mňa česť. Mal som tú česť sa s Karolom párkrát stretnúť. Už ako 16 či 17-ročný chalan som hrával v bývalom hoteli Hutník – samozrejme načierno na bratov občiansky, a keď bol Karol Duchoň v Košiciach, vždy sa tam po koncerte zastavil. Posedeli sme spolu, pochválil ma, ako spievam, čo som si veľmi vážil. V prvom rade som si ho však vážil ako človeka a speváka s ohromným hlasovým fondom.

Ja dnes už, samozrejme, rokmi nemám taký mohutný hlas. Aj mojím terajším muzikantom hovorím, že keď už budú cítiť, že môj spev nie je v poriadku, nech mi to povedia a ja skončím. Nechcem sa strápniť. Veľmi rád im potom budem robiť napríklad manažéra,“ povedal nám Davy s pokorou, s akou pristupuje aj k svojmu osudu. 

Neľutuje ani minútu strávenú pri muzike

Zlomových momentov v jeho živote bolo vraj viacero a hoci ho sľubná kariéra napokon obišla, nesťažuje sa na osud. 

„Plán je jedna vec a život to napokon zariadi inak. Nemal som v úmysle sa 25-ročný ženiť, ale láska je láska. Prišli štyri deti…  A môžeme si akokoľvek klamať, že život muzikanta sa dá zladiť s rodinou, ale vždy je to na jej úkor. Hrá sa po nociach a cez víkendy, sprevádza to bohémsky život, v rámci ktorého sa o určitých veciach ani nedá rozprávať. Nechcem bilancovať, ale pri muzike som prežil krásne chvíle a neľutujem ani jedinú minútu.“ 

Vystupoval napríklad v Prahe, na Margitinom ostrove v Budapešti a poznamenal, že Amerika ho možno ešte len čaká. Najlepšie sa vždy cítil v kapelách, kde vládla harmónia hudobná aj človečenská. Panoval tam skrátka medzi členmi súzvuk.

Ak zájdete na jeho koncert, strávite príjemné chvíle pri swingových evergreenoch.

„Hráme starú muziku od začiatku do konca, no dávame si záležať na obmene repertoáru. Vždy spievam niečo od Toma Jonesa, Karola Duchoňa, Elvisa Presleyho a Raya Charlesa.“

Koncertuje s dvadsiatnikmi, chystajú album

Aktuálne koncertuje s mladými muzikantskými talentami a pustili sa spolu do prerábania starých evergreenov do nového šatu. Plánujú čoskoro vydať aj album.  

„Mám veľmi šikovného huslistu, basgitaristu aj trubkára. Sú to všetko chlapci dvadsiatnici, ale páni muzikanti už teraz. Jeden z najlepších klaviristov, s ktorým mám tú česť robiť muziku, je Dionýz Zsiga a teším sa na každú jednu skúšku s ním. Bubeníka mi robí Radoslav Iglodi, medzinárodne uznávaný bubeník, ktorý je aj v rámci Slovenska už jazzová špička. Skvelí sú aj Arnold Sasi a Roland Sasi.“  

Každú skúšku alebo vystúpenie berie Davy úplne naplno lebo si uvedomuje, že možno o rok už nemusí stáť na pódiu. 

„Preto si to veľmi vážim. Vždy vravievam, že keď človek dostane od Boha alebo od prírody talent, je jeho povinnosťou rozdávať ho ľuďom. Ja sa toho budem držať, kým mi hlasivky dovolia,“ zakončil muzikant, ktorý vkladá nádeje aj do svojho vnúčika. Ten už totiž ako deväťročný skladá na klavíri vlastné skladby.