Chceli sme si vyskúšať, aké to je zažiť výlet bez roboty. O nič sa nestarať, nechať sa viesť a spoznávať mesto v inej krajine bez plánovania trasy, parkovania či hľadania spojov. A tak sme vyskúšali jednodňový zájazd s cestovnou kanceláriou z Košíc do Budapešti. Ako mnoho vecí, aj tento výlet mal svoje plusy a mínusy.
Z Košíc sme vyštartovali o siedmej ráno vcelku pohodlným autobusom. S jednou hygienickou pauzou nám cesta do Budapešti trvala niečo vyše troch hodín. Ak ste zvyknutí platiť v zahraničí výhradne kartou, v Maďarsku môžete miestami naraziť. Najmä pri toaletách. Niekde sa platí výhradne forintmi, inde eurami a pri väčšom šťastí aj kartou. Každopádne sa oplatí mať pri sebe aspoň pár tisíc forintov v hotovosti.
Tropicarium a Oceanarium
Prvou zastávkou bolo vyhľadávané Tropicarium a Oceanarium. Jeho hlavnou atrakciou je obrovské žraločie akvárium so skleneným tunelom, v ktorom ponad ľudí plávajú ryby, raje aj žraloky. A tak sme bez obáv obdivovali morské tvory z úplnej blízkosti. Stačilo sa zastaviť, zdvihnúť hlavu a na chvíľu si uvedomiť, že aj my sme súčasťou tohto úžasného vesmíru.

Ďalšou atrakciou je pralesná časť, v ktorej sme zažili malú tropickú búrku. Medzi porastmi sa náhle zotmelo, zablýskalo, zahrmelo a na chrbty aligátorov začal padať tropický dážď. Detská časť výpravy okamžite spozornela.

V Tropicariu sme objavili tropické a oceánske živočíchy, exotické vtáctvo, najmenšie opice sveta, aligátory, žraloky, hady, jaštery aj pavúky. Zaujal nás pitón, medúzy, drobné vodné hadíky vykúkajúce z piesku aj voľne poletujúce vtáčiky.

Deti potešil aj panel s interaktívnymi hrami. No najkrajšou bodkou bola možnosť pohladiť si raje. Čítate dobre. Na konci prehliadky sa nachádza veľké otvorené akvárium s rybami a rôznymi druhmi rají. Návštevníci si môžu umyť ruky, vložiť ich do vody a pohladiť morské živočíchy. Samozrejme, ak sa nechajú. My sme mali šťastie, pretože k nám veľká tigrovaná raja priplávala opakovane a nechala sa hladkať po šmykľavej koži.

Tropicarium je menšie, ako sme čakali, a keď sa v ňom stretne naraz veľa ľudí, pôsobí dosť stiesnene. Najmä populárny sklenený tunel, ponad ktorý plávajú ryby, raje a žraloky. Detské kočiare sa pomedzi ľudí predierajú ťažšie a vzduch je v priestoroch pre vyššiu vlhkosť dosť ťažký. No za tie pohľady na morský svet to stojí. Najmä ak si na chvíľu sadnete a len pozorujete upokojujúce pohyby rýb. Je to priam meditačná záležitosť.

Východ z Tropicaria smeruje cez obchodík, takže asi nikoho neprekvapí, že sme domov odišli aj s dvomi malými rajami. Samozrejme, plyšovými.
Budapeštiansky Hradný vrch
Druhú časť výletu tvorila prehliadka historického Hradného vrchu. Je to jedna z najznámejších častí Budapešti a miesto, kde sa dá za krátky čas vidieť viacero symbolov mesta. Hradná štvrť patrí spolu s brehmi Dunaja a Andrássyho triedou k lokalitám zapísaným v zozname UNESCO.

Ak máte na Budapešť len pár hodín, práve Hradný vrch je dobrý výber. Na jednom mieste sa tu stretáva história, architektúra, výhľady aj turistický ruch. Dominantou je Budínsky hrad, niekdajšie sídlo uhorských kráľov, v ktorého priestoroch dnes nájdete napríklad Maďarskú národnú galériu či Budapeštianske historické múzeum. Pri prechádzke hradnou štvrťou sa dá obdivovať aj Prezidentský palác, staré uličky, historické fasády a výhľady na Dunaj.
Najväčší záujem však prirodzene pútajú dve miesta: Kostol svätého Mateja a Rybárska bašta. Kostol so zdobenou strechou a výraznou vežou patrí medzi najfotogenickejšie stavby Budapešti. Hneď vedľa neho sa nachádza Rybárska bašta, ktorá pôsobí trochu ako kulisa z rozprávky. Jej biele vežičky, schodiská a terasy ponúkajú nádherný výhľad na Dunaj, Pešť a najmä ikonickú budovu maďarského Parlamentu. Presne ten typ výhľadu, ktorý chcete mať na Instagrame.
Zmrzka za 9 eur, langoše za 20
Po komentovanej prehliadke sme dostali takmer dve hodiny voľna. Náš program sa, samozrejme, točil okolo jedla. Hneď vedľa Kostola svätého Mateja sa nachádzajú stánky s rýchlym občerstvením. Nečakajte však burger či kebab. Naším cieľom bol maďarský guľáš, ktorý tu síce podávajú, no práve mali vypredané a čerstvé porcie sa ešte len dovárali.
Tak sme sa nechali zlákať na langoš. Dva kusy nás vyšli na 20 eur. Boli o niečo väčšie, ako sme doma zvyknutí a dopriali nám extra dávku strúhaného syra. Inak sa v ničom výrazne neodlišovali od slovenskej verzie.

Vyskúšali sme aj točenú zmrzlinu vo veľkosti „normal“ za takmer 9 eur. Dostali sme prekvapivo obrovskú zmrzlinu, ku ktorej nám obsluha prezieravo ponúkla aj extra kornútok za doplatok. Zmrzliny bolo toľko, že sa z nej najedli dvaja, no chuťovo v nás nezanechala výraznejšiu stopu.






























Pridajte komentár