Deti na Univerzite bez hraníc lovili horúčavu, vyrábali sliz aj vymýšľali rastliny budúcnosti

Na jeden deň sme sa pridali k účastníkom Univerzity bez hraníc, ktorú organizuje Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Deti vo veku od desať do trinásť rokov počas týždňa navštívili fakulty aj ďalšie univerzitné pracoviská. Vo štvrtok riešili matematické hlavolamy, merali rozpálené povrchy, skúmali rastliny a experimentovali s bežnými látkami z domácnosti.

Na stole ležia polystyrénové dosky, špendlíky, farebné kocky aj obrázkové sudoku. V jednej časti miestnosti deti počítajú trojuholníky, inde stavajú pyramídu z guľôčok. Každá vyriešená úloha ich posúva bližšie k pokladu. Matematika tu nemá podobu počítania príkladov do zošita. Deti musia skúšať, kombinovať a občas začať odznova. Za správne riešenia získavajú časti potrubia. Tie potom spájajú tak, aby si vytvorili cestu cez hraciu plochu. Niektorým políčkam sa musia vyhnúť, preto potrebujú aj stratégiu.

„Hoci sa niektoré deti rozčuľujú, že to nedokážu vyriešiť, naším cieľom je, aby si trošku potrápili hlavičky. Na konci sa dozvedia správnu odpoveď, čo slúži ako motivácia,“ vysvetľuje Enikö, koordinátorka matematickej aktivity.

Jedna zo skupín práve skladá osemcípu hviezdu zo špendlíkov a nití. Ďalšia hľadá cestu z bludiska. Výsledok nie je vždy viditeľný na prvý pohľad. Práve vtedy sa ukáže, kto dokáže spomaliť a pozrieť sa na úlohu inak. Úspech tkvie v spolupráci.

Teplomer ukazuje na asfalte takmer 70 stupňov

O niekoľko desiatok metrov ďalej, mimo učebne sa deti menia na lovcov horúčav. Do rúk dostávajú kontaktné teplomery a dátové logery. Merajú asfalt, trávnik, steny budovy aj povrch v tieni stromov. Vzduch pôsobí na všetkých miestach podobne teplo. Namerané hodnoty však ukazujú veľké rozdiely. Pod stromom môže mať povrch približne 25 stupňov, kým asfalt vystavený slnku sa blíži k sedemdesiatke.

„Chceme, aby si deti uvedomili, že stromy, zeleň a voda v meste sú dôležité pre príjemnejší život napriek otepľovaniu. Učíme ich to hravo, pomocou technológií a geografie,“ hovorí Michal Gallay z Ústavu geografie UPJŠ. Pri aktivite používajú aj termálnu kameru. Na displeji sa objaví farebný obraz celej scény. Stena budovy má 18,9 stupňa, pokožka detí približne 33. Zrazu jasne vidia, čo sa prehrieva a kde teplota klesá.

Medzi deťmi je aj dvanásťročný Matúš. Pred začiatkom tábora presne nevedel, čo ho čaká. Program ho však rýchlo vtiahol: „Najviac ma zaujalo, že sme merali teplotu trávy, budov a stien. Máme pripravených ešte veľa aktivít, na ktoré sa teším,“ hovorí. Najsilnejší zážitok si zatiaľ odniesol zo stredajšieho programu na právnickej fakulte. Deti si tam vyskúšali simulovaný súdny spor. Matúš patril do skupiny Medveďov, ktorá napokon vyhrala. Bavili ho aj tímové súťaže a prekážková dráha na Ústave telesnej výchovy a športu.

Rastliny cítili, pozorovali aj posielali vzduchom

Na Katedre biológie rastlín deti zisťujú, koľko podôb môže mať rastlinný svet. Napríklad také konope a bavlna. Oblečenie zrazu nie je iba hotová vec zo skrine, ale aj výsledok spracovania rastliny. Pri ďalšom stanovišti skúšajú, ako sa semená šíria v prírode. Fén nahrádza vietor a deti sledujú, ktoré semienko doletí najďalej. Cez stereolupu pozorujú povrchy rastlín a drobné chĺpky v trojrozmernom obraze. Nechýba ani skúška čuchu. Spoznávajú, ako vonia mäta, tymian, bazalka či bylinka kola.

„Chceli sme deťom ukázať, že rastliny nie sú len stromy alebo kvety okolo nás. Stretávame sa s nimi aj v oblečení, potravinách či materiáloch, ktoré denne používame,“ približuje Michal Goga z Katedry biológie rastlín UPJŠ. Na záver dostávajú deti priestor na vlastnú predstavivosť. Navrhujú superrastlinu, ktorá by mohla vyrábať energiu, čistiť vodu alebo poskytovať jedlo. „Deti majú často lepšie nápady ako dospelí. Pre nás je to inšpirácia aj motivácia,“ dodáva Michal Goga.

Jedna zo skupín predstavuje Presovník európsky. Rastlina sa nemusí celý život viazať na jedno miesto. Má pohyblivé korene, dá sa vybrať zo zeme a na ďalší deň presunúť. „Rastie v Európe a má plody, ktoré môžu jesť ľudia aj zvieratá,“ vysvetľuje skupinka chlapcov pri prezentácii. Ich návrh spája mobilitu s potravou pre viaceré druhy. Na projekt mali celkovo zopár minút, a predsa všetky deti dokázali vymyslieť a nakresliť svoju jedinečnú superrastlinu.

Radi sa vrátia aj o rok

Dvanásťročná Zoja si počas dňa vyskúšala pokusy so semienkami aj rozoznávanie rastlín podľa vône. Čaká ju ešte geografia a matematika, no najviac zatiaľ spomína športové aktivity. „Museli sme skákať cez kužele a v tímoch sa dostať na druhú stranu. Bolo to fakt zábavné,“ hodnotí. V univerzitnej knižnici riešila so skupinou záhadu Agathy Christie. Podľa nej nebola veľmi náročná. Dôležitú časť tábora však tvorí aj to, čo sa neodohráva pri pokusoch a úlohách. „Našla som si tu nových kamarátov a ak budem môcť, rada prídem aj o rok,“ dodáva Zoja.

Jedenásťročného Jakuba baví najmä presúvanie medzi fakultami. Každé pracovisko prináša inú tému a nové úlohy. „Najviac sa mi páči, ako chodíme po rôznych univerzitných pracoviskách a všade niečo riešime,“ hovorí. Aj jemu utkvel v pamäti simulovaný súdny spor. Patril do víťaznej skupiny Medveďov. Deti si na právnickej fakulte vyskúšali aj tvorbu pravidiel. Navrhovali zákon, ktorý by upravil používanie mobilných telefónov v školách. Na biológii Jakuba najviac zaujalo rozoznávanie rastlín podľa vône. „Museli sme ovoňať vzorku a zistiť, o aký druh ide,“ opisuje.

Chemické pokusy si chce každý vyskúšať

Chemické stanovište sa nachádza v skutočnom laboratóriu. Na stoloch sú odmerné valce, olej, ocot, potravinárske farbivá, kriedy aj fixky. Deti pracujú s látkami, ktoré často poznajú z kuchyne alebo domácnosti. Vyrábajú šumienky z kyseliny citrónovej a sódy bikarbóny. Výluh z červenej kapusty im ukazuje zmenu pH pomocou farieb. Šumienky však neslúžia na pitie. Deti na nich sledujú pomery látok a ich reakcie.

Pri ďalšom stole miešajú sliz z lepidla, mydla, farbiva a sódy bikarbóny. Sódu pridávajú postupne, kým sa hmota nezačne oddeľovať od nádoby a naťahovať. „Chceme deťom ukázať chémiu hravou formou a s látkami, ktoré bežne nájdu aj doma. Množstvo jednotlivých zložiek ovplyvní farbu, konzistenciu aj celý výsledok,“ vysvetľuje Ivana Sotáková, koordinátorka aktivity a odborná asistentka na Oddelení didaktiky chémie UPJŠ.

Pozornosť púta aj lávová lampa. Deti nalejú farebnú vodu do oleja a pridajú šumivú tabletu. Oxid uhličitý začne nadnášať čiastočky vody. Tie stúpajú a klesajú v odmernom valci.

Dvanásťročnú Kajku najviac zaujal pokus s čiernou fixkou a kriedou. Pokreslenú kriedu vložila do vody a sledovala, ako sa farba postupne rozkladá na ďalšie odtiene. Chromatografia jej ukázala, že čierna v sebe ukrýva aj modrú, zelenú a červenú zložku. „Nevedela som, ako sa tá čierna farba rozpúšťa. Bolo zaujímavé sledovať, čo sa s ňou stane,“ hovorí Kajka. Počas programu sa veľa pýta. Zaujíma ju chémia, šport aj ostatné aktivity. „Baví ma tu úplne všetko. Som zvedavá,“ dodáva.

Od imatrikulácie až po promóciu

Univerzita bez hraníc nie je iba jednodňová ukážka univerzitného prostredia. Ide o týždenný denný tábor pre žiakov od desať do trinásť rokov. Jeho 16. ročník sa konal od 6. do 10. júla 2026. Do programu sa zapojilo 52 detí. Organizátori ich rozdelili do štyroch tímov po trinásť účastníkov. Menšie skupiny umožnili pedagógom a vedcom venovať sa deťom spoločne aj individuálne.

„Program pripravovalo viac ako 40 zamestnancov, pedagógov a odborníkov. Deti navštívili všetkých päť fakúlt aj štyri ďalšie univerzitné pracoviská,“ uvádza Laura Hoľanová, tlačová referentka a hovorkyňa Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Celkovo sa Univerzity bez hraníc zapojilo vyše 70 zamestnancov a študentov UPJŠ.

Týždeň kopíroval akademický proces. V pondelok deti absolvovali imatrikuláciu, v piatok ich čakala promócia s diplomami a za prítomnosti rodičov. Medzitým navštívili botanickú záhradu, poradenské centrum, lekársku, právnickú, prírodovedeckú aj filozofickú fakultu, univerzitnú knižnicu, historickú radnicu a športoviská.

Na lekárskej fakulte trénovali prvú pomoc. Na právnickej fakulte viedli súdny spor. V knižnici riešili záhadu Agathy Christie. Filozofická fakulta im pripravila psychológiu, jazyky aj tému interpretácie informácií v médiách.

Aj tento rok sa do tábora bezplatne zapojilo deväť detí z neziskovej organizácie Oáza – nádej na nový život. „Univerzita podporuje myšlienku, že všetky deti majú mať rovnaké právo na kvalitné vzdelanie bez ohľadu na pôvod, rodinné zázemie či finančné možnosti,“ zdôrazňuje Laura Hoľanová.

O každý tím sa starali dvaja študenti filozofickej fakulty. Počas tábora si tak plnili pedagogickú prax. Deti si zatiaľ skúšali rolu vedcov, právnikov, lekárov aj geografov. Niektoré sa na Univerzitu bez hraníc vracajú opakovane. Počas jedného týždňa totiž nezískajú iba diplom. Zistia aj to, že za dverami univerzitných budov nemusia čakať len prednášky, poznámky a skúšky. Hlavne veľa zážitkov, nové priateľstvá a množstvo informácií podaných pútavou formou.

Foto v článku: Lucia Radzová