Opýtali sme sa, ako trávi leto Dominik Béreš, riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach.
“Leto (ak sa toto obdobie u nás aktuálne ešte dá nazvať pravým letom) trávim v troch postavách (skoro ako v rozprávke „O troch grošoch”),” konštatuje s úsmevom. Štandardne mu väčšinu dňa zaberú pracovné úlohy Východoslovenského múzea.
„Hoci by sa zdalo, že popri divadlách a kultúrnych stánkoch aj my prázdninujeme, opak je pravdou a v lete pridávame na 120 % nielen v expozíciách a výstavách či vedeckej práci, ale aj sprievodných podujatiach a zážitkových projektoch. Druhou rolou sú radosti z rodiny. Som manžel a ocino dvojročného „fešáka” a teraz je práve letné obdobie ideálne na to čo najviac spoznávať krásy prírody, cestovať za zážitkami a tráviť čas v kruhu famílie (nie vždy sa darí podľa predstáv). V tretej úlohe som za murára, kopača, inštalatéra či montéra, keďže som sa zrejme na celý život upísal prácam okolo domu a v záhrade. Deň po dni takto… a zrazu je po lete, takto ho ja teda trávim.”
Predstavy o ideálnej dovolenke sú uňho striedavé
Predstavy o ideálnej dovolenke sa u D. Béreša striedajú ako júlové počasie.
„Samozrejme, dominuje zážitkovosť, prebádanie safari kdesi v Keni alebo plavba pod Niagarskými vodopádmi, dobrodružstvá, na ktoré s rodinkou budeme celý život spomínať. A potom si zase pomyslím na minimalizmus chorvátskej pohostinnosti, čistučký Jadran a pred dovolenkármi skryté miestečko (aj také mám) a poviem si po týždni, že ideál relaxu na dovolenke sa rovná presne tomuto (nie, nepotrebujem ani „all in” starostlivosť),” priznáva.
Zdôrazňuje tiež, že keď potom v najhorúcejších dňoch stúpa kdesi na Kráľovu hoľu, tak si povie, že vlastne ani more ani safari nepotrebuje a pocit ideálnej dovolenky sa dostavil príchodom k najvyššiemu bodu výstupu a vyhliadke na čarovné Slovensko.
„Ale musím povedať, že milujem (hoci len na krátko) pocit dvojitého leta, a teda okrem nášho klasického ročného obdobia navštíviť na pár dní leto v tých oblastiach, keď je naopak v našich končinách treskúca zima.”
Spomienky tešia i bolia
V mladosti bolo jeho leto ako tanečníka spojené s pravidelnými tanečnými turné v rôznych častiach sveta, z ktorých si celoživotne „priniesol” množstvo špeciálnych zážitkov.
„Počas vysokej školy to boli moje pracovné letá v Anglicku či Írsku, a potom som si zase leto nevedel predstaviť bez poriadnej „makačky” okolo rekonštrukcie rodičovského domu. Pravdu povediac, moju prvú klasickú dovolenku som si doprial až niekedy po tridsiatke. Nie príliš radostná letná spomienka súvisí aj s mojou prvou (a vlastne aj poslednou) Pohodou v roku 2009, keď som fyzicky bol asi v 30m vzdialenosti od tragického pádu koncertného stanu s obeťami a len približne 5 minút pred katastrofou som z neho s priateľmi vychádzal von plný spevu a dobrej nálady (tuším to bol koncert Pary alebo AMO). Dodnes ma táto letná udalosť mrazí, keď si na ňu spomeniem,” dodáva na záver.
Od 
