Riaditeľ Východoslovenského múzea Dominik Béreš: „Múzeum nemá byť cintorínom artefaktov”

Vo funkcii je už dva roky, čiže dokázal naplno vniknúť do chodu významnej inštitúcie, akou Východoslovenské múzeum (VSM) nepochybne je. Na riaditeľskej stoličke vystriedal Roberta Polláka, ktorý tu pôsobil 22 rokov. Odvtedy sa múzeum výrazne zviditeľňuje hodnotnými expozíciami a možno pre niekoho netypickou spoluprácou so slávnymi osobnosťami zo sveta šoubiznisu, pokusom o crowdfundingovú kampaň, Mekyho výstavou či módnou prehliadkou. S Dominikom Bérešom sme sa porozprávali o jeho plánoch, snoch a víziách v súvislosti s múzeom, problémoch, ktoré musí riešiť i výzvach, ktoré inštitúciu čakajú.

Vo funkcii ste 2 roky, do múzea ste prešli z pozície vedúceho Odboru kultúry. S akými očakávaniami ste tu pôvodne prichádzali a čo Vás napríklad zaskočilo – prekvapilo?

Keď som prichádzal do múzea, samozrejme, že som bol nastavený na to, že idem z iného sveta, možno až z kreatívneho priemyslu do statickej organizácie, ktorá má významnú históriu. Má jeden z najväčších zbierkových fondov – vyše pol milióna zbierok, zastrešuje historický, umelecko-historický a prírodovedný odbor, čo je i obrovská plocha na správu. Nájsť balans medzi tým, čo a ako prezentovať, čomu dať prednosť, je pre mňa ešte stále výzvou.

Pri nástupe do múzea som zároveň vnímal potrebu preniesť takúto významnú historickú ustanovizeň, akou VSM je, do 21. storočia, so všetkým, čo k tomu patrí. To znamená s atraktivitou, s príbehom a zážitkom, ktorý si návštevník odnesie. Bez toho sa múzejná inštitúcia môže stať cintorínom artefaktov, na ktoré sa hľadí už len z istej povinnosti alebo z potreby všeobecného rozhľadu.  

Kto je predovšetkým vašou cieľovou skupinou?

Keďže pôsobíme v Košiciach, sú to najmä Košičania, ľudia zo širšieho okolia a z košického regiónu. Máme však aj mnoho návštevníkov z ostatných regiónov, v letných mesiacoch tvoria výrazný podiel návštevnosti zahraniční turisti.

Je niečo, s čím si doposiaľ neviete rady a veľmi by ste to chceli zmeniť? Niečo, čo Vás zaskočilo?

Áno, procesy, ktoré sú nepomerne zdĺhavé. Ale to je istým spôsobom klišé asi u každého štatutára. Moje ambície a nápady to však negatívne neovplyvnilo.

Navonok má nezainteresovaný človek pocit, že trošku akoby múzeum viac medializujete, resp. viac žijete marketingom, aktivitami so známymi osobnosťami, sprievodnými podujatiami. Je to len pocit?

Áno, pomáhame si výraznejšie aj marketingom, ale moderný marketing k takejto inštitúcii v 21. storočí jednoducho patrí. S kolegami sa nám darí namiešať vhodný marketingový mix.  Áno, je o nás počuť aj za hranicami regiónu. Mediálny plán a propagácia však zodpovedajú veľkosti, významnosti a širokospektrálnosti inštitúcie, akou VSM bezpochyby je.

V dnešnej dobe je tiež potrebné riadiť sa heslom „ak nejde Mohamed k hore, musí ísť hora k Mohamedovi“. O to sa snažíme aj formou sprievodných podujatí. Je dôležité, aby vyšlo múzeum z múzea tam, kde ho ľudia možno až tak nečakajú – do škôl, ale aj do ulíc.

Fajn je, že sa nám podarilo rozhýbať spoluprácu so znevýhodnenými skupinami. Vo všeobecnosti máme rôzne špeciálne programy pre detské, mládežnícke aj seniorské skupiny a začíname pracovať i na poli marginalizovaných skupín. Chceme sa ešte viac venovať rómskym komunitám. Vytvárame adekvátny priestor pre vzdelávanie, ktorý zohľadňuje ich potreby. Pripravujeme tiež unikátny program, ktorý sa bude týkať prevencie kriminality, keďže máme jednu z najvýznamnejších gotických budov v Košiciach – Miklušovu väznicu. Na príkladoch historických trestov a súdnictva chceme poukázať, že aj delikvencia má svoje medze, ale, samozrejme, zábavným a vtipným spôsobom.

V súčasnosti ponúkame školám sedem vzdelávacích programov zameraných na históriu, umenie, prírodu. Naši odborníci pripravujú deti na rôzne olympiády a iné súťaže. Širokej verejnosti ponúkame ornitologický, výtvarný kurz, prednášky, besedy… To všetko je predmetom propagácie rovnako ako podujatia komerčnejšieho charakteru. Programové aktivity múzea sú skutočne mimoriadne rozmanité.

Museli ste kvôli tomu prijímať nových zamestnancov?

Keďže sme v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja, tak musíme pravidelne personálnu agendu komunikovať s naším zriaďovateľom. Žiaľ, konsolidácia verejných financií za posledné roky nebola priaznivá a skôr sme museli utlmiť náborové potreby. V podstate sme naše rady rozšírili akurát o jedného zamestnanca, ktorý veľmi chýbal, a to je presne na poli propagačnej činnosti, a čo je veľmi dôležité, projektového manažmentu. Lebo takáto inštitúcia bez projektového manažmentu, najmä pri dnešnom tlaku znižovania verejných financií v balíku a pri zvyšovaní potreby externého financovania, je nevyhnutná.

A darí sa múzeu na poli projektového manažmentu?

Poklopem na drevo. Je viditeľné, že sme sa pohli smerom hore. Podarilo sa nám získať niekoľko grantových dotácií, ktoré nám veľmi výrazne pomôžu nielen vo výstavnej činnosti, ale už aj v niektorých investičných aktivitách. Veľmi sa teším, že budúci rok poklepeme základný kameň rekonštrukcie už spomenutej Miklušovej väznice. Najstaršia gotická stavba v meste si zaslúži svoju rekonštrukciu a pútavú novú expozíciu. Takisto sa teším, že sprístupníme moderné návštevnícke centrum v Katovej bašte. Obslúži väčší počet návštevníkov modernejším spôsobom, nebude chýbať múzejný obchod so suvenírmi, možnosť dať si kávičku či občerstvenie, čo je štandardom v západných inštitúciách. Ruka v ruke s tým ide aj rekonštrukcia sociálnych zariadení. Nebudem tajiť, že keď príde autobus plný návštevníkov, máme problém.

Začíname tiež proces dvoch ďalších významných investícií, no neviem, či sa podaria hneď v roku 2025. Minimálne projektovo ich však chceme mať pokryté. Je to renovácia alebo revitalizácia areálu Katovej bašty, pretože má obrovský potenciál. Druhou výzvou je prepotrebná agenda uchovávania zbierkových predmetov.

V akom stave sú aktuálne depozitárne priestory?

Máme ich žalostne málo. Na konci roka začneme proces verejného obstarávania na projektovú dokumentáciu centrálneho depozitára. Vo vhodnom bezpečnostnom a mikroklimatickom zázemí by malo byť uložených takmer 200-tisíc exponátov. Máme v Šaci parcelu, kde už jeden depozitár stojí – je určený predovšetkým pre historický nábytok, výtvarné umenie, plastiky a podobne. Mal by sa rozšíriť o prírodovedné exponáty, historickú tlač, archív, fotografiu. Zároveň by v ňom malo byť i profesionálne vybavené digitalizačné pracovisko, keďže našou úlohou je mať i moderné prístroje na to, aby sme dokázali digitalizovať vo vlastnom prostredí.

Koľko má aktuálne múzeum zamestnancov?

Aktuálne máme 55 zamestnancov a pri tomto údaji len s úsmevom poznamenám, že niektorí starší kolegovia radi spomínajú ešte na 90. roky, keď ich bolo 120. Je však potrebné povedať aj B, že pri tom počte vtedajšie múzeum spravovalo obrovský diapazón priestorov, pretože operovalo na celom východnom Slovensku a malo vo svojich rukách ešte aj Spišský hrad.

Môžete zadefinovať návštevnosť VSM posledných rokov? Aby sme vyvrátili názor, že do múzeí aj tak nikto nechodí.

V roku 2023 sme mali rekordný počet návštevníkov – vyše 120-tisíc. V aktuálnom roku sa už hýbeme veľmi blízko. Samozrejme, počítam do toho aj jednorazové podujatia. V roku 2019 sa čísla pohybovali v rovine okolo 80-tisíc a už vtedy sa viac-menej strieľalo šampanské. To sa však netušilo, ako do toho zasiahne covid.

Máte odsledované, čo zvykne ľudí pritiahnuť najviac? Či skôr umelecky ladené výstavy, „čerešničky“ ako výstava Mekyho alebo historické projekty – ako keď ste otvorili novú expozíciu gotiky?

Ak by som si mal vybrať jednu z uvedených možností, zjednodušoval by som realitu. Usilujeme sa oslovovať rôzne cieľové skupiny s rôznorodými preferenciami. Mnoho návštevníkov chodí do múzea so zámerom pozrieť si konkrétnu výstavu. Po oboznámení sa s aktuálnou múzejnou ponukou svoje rozhodnutie neraz zmenia, čo nás len teší (úsmev). Často sa stávalo, že ak niekto prišiel do múzea kvôli Mekymu Žbirkovi, rád zašiel aj do expozície baroka či gotiky alebo si pozrel výtvarnú výstavu. Ľudia bývajú prekvapení, že aj niečo takéto tu máme.

Pokračovanie na str. 2.

Stránky: 1 2 3