Vo funkcii je už dva roky, čiže dokázal naplno vniknúť do chodu významnej inštitúcie, akou Východoslovenské múzeum (VSM) nepochybne je. Na riaditeľskej stoličke vystriedal Roberta Polláka, ktorý tu pôsobil 22 rokov. Odvtedy sa múzeum výrazne zviditeľňuje hodnotnými expozíciami a možno pre niekoho netypickou spoluprácou so slávnymi osobnosťami zo sveta šoubiznisu, pokusom o crowdfundingovú kampaň, Mekyho výstavou či módnou prehliadkou. S Dominikom Bérešom sme sa porozprávali o jeho plánoch, snoch a víziách v súvislosti s múzeom, problémoch, ktoré musí riešiť i výzvach, ktoré inštitúciu čakajú.
Vo funkcii ste 2 roky, do múzea ste prešli z pozície vedúceho Odboru kultúry. S akými očakávaniami ste tu pôvodne prichádzali a čo Vás napríklad zaskočilo – prekvapilo?
Keď som prichádzal do múzea, samozrejme, že som bol nastavený na to, že idem z iného sveta, možno až z kreatívneho priemyslu do statickej organizácie, ktorá má významnú históriu. Má jeden z najväčších zbierkových fondov – vyše pol milióna zbierok, zastrešuje historický, umelecko-historický a prírodovedný odbor, čo je i obrovská plocha na správu. Nájsť balans medzi tým, čo a ako prezentovať, čomu dať prednosť, je pre mňa ešte stále výzvou.

Pri nástupe do múzea som zároveň vnímal potrebu preniesť takúto významnú historickú ustanovizeň, akou VSM je, do 21. storočia, so všetkým, čo k tomu patrí. To znamená s atraktivitou, s príbehom a zážitkom, ktorý si návštevník odnesie. Bez toho sa múzejná inštitúcia môže stať cintorínom artefaktov, na ktoré sa hľadí už len z istej povinnosti alebo z potreby všeobecného rozhľadu.
Kto je predovšetkým vašou cieľovou skupinou?
Keďže pôsobíme v Košiciach, sú to najmä Košičania, ľudia zo širšieho okolia a z košického regiónu. Máme však aj mnoho návštevníkov z ostatných regiónov, v letných mesiacoch tvoria výrazný podiel návštevnosti zahraniční turisti.
Je niečo, s čím si doposiaľ neviete rady a veľmi by ste to chceli zmeniť? Niečo, čo Vás zaskočilo?
Áno, procesy, ktoré sú nepomerne zdĺhavé. Ale to je istým spôsobom klišé asi u každého štatutára. Moje ambície a nápady to však negatívne neovplyvnilo.

Navonok má nezainteresovaný človek pocit, že trošku akoby múzeum viac medializujete, resp. viac žijete marketingom, aktivitami so známymi osobnosťami, sprievodnými podujatiami. Je to len pocit?



















Pridajte komentár