Riaditeľ Východoslovenského múzea Dominik Béreš: „Múzeum nemá byť cintorínom artefaktov”

Aktuálne pripravujete pre návštevníkov novú expozíciu Košického zlatého pokladu. Prezradíte nejaké detaily?

Expozícia sa bude volať Cesta za pokladom. Súčasťou bude množstvo rôznych hier a multimédií, návštevníci si zároveň budú môcť detailne prezrieť jednotlivé mince – dukáty. Na rozdiel od pôvodnej expozície budú súčasťou staro-nového príbehu aj samotné výstavné priestory, v ktorých návštevníci zažijú ozajstné hľadanie pokladu.

Veľkou atrakciou bude napríklad aj velikánsky historický trezor, ktorý bude spojený s váhou, na ktorú sa človek postaví a tá ho vyváži zlatými tehlami, ako kedysi v rozprávkach. Skvelý tiež bude čierny UV tunel, ktorý bude evokovať prechod cez tunel plný rúd.

No a pre fajnšmekrov sprístupníme v predsálí päť významných pokladov, ktoré sa na východnom Slovensku našli.  Dva z nich ešte verejnosť nemala možnosť nikdy vidieť. Okrem Košického zlatého pokladu totiž existuje aj legendárny Košický strieborný poklad. Bol vykopaný v Levočskom dome. Má neuveriteľný príbeh, ktorý, samozrejme, načrtneme, aby ľudia vnímali aj kontext a nebolo to len o vystavení strieborniakov. A výnimočným bude tiež medený poklad jednookého farára z Obišoviec, ktorý kňaz zakopal pod prah kostola.

REKLAMA

Nebránite sa využívaniu umelej inteligencie, ktorej sa možno niektorí obávajú. Vy ste však dôkazom, že aj inštitúcia ako múzeum z nej môže profitovať…

Je to cesta. Múzeum sa skrátka musí vyvíjať, nemôže stáť na mieste. Z výstav vytvárame aj virtuálne prehliadky. K ich tvorbe však pristupujeme veľmi citlivo, pretože nechceme, aby sa pre návštevníkov stala prehliadka múzea z pohodlia obývačky prioritou.

Stojí pred vami ešte nejaká konkrétna výzva? Možno nejaký sen, na ktorý nie sú peniaze, ani vhodné podmienky, ale ktorý by ste výhľadovo o neviem koľko rokov možno chceli zrealizovať?

Ak by som hovoril o jednej výzve, tak by som klamal. Je tu veľa výziev, ale za všetky spomeniem pretvorenie areálu Katovej Bašty na jeden využívaný a dostupný prírodný amfiteáter so všetkým možným, čo k tomu patrí – s novým pódiom, technológiou, auditóriom, službami… aby sme ho celoročne vedeli využívať na rôzne podujatia, samozrejme, bezbariérovo.

Mám tiež sen, ktorý by sa mal stať realitou o nejaký rok, a to je vytvoriť v Dome remesiel, ktorý máme na Hrnčiarskej ulici, dobovú lekáreň U Božieho oka. Bude to unikát na celom Slovensku – v samostatnej budove so samostatným historickým mobiliárom, expozíciou farmácie, liečiteľstva, alchýmie a možno aj s vlastnou vonkajšou bylinkovou záhradkou Svätého Ignáca, v ktorej si podľa dobových receptov návštevníci budú môcť vyrábať elixíry na dlhovekosť, večné šťastie či lásku.  

A potom je tu ďalší veľký sen – zážitková prírodovedná expozícia, ktorá by mala byť naozaj unikátna, ale o tom snáď niekedy nabudúce.