Po statočnom boji s nevyliečiteľnou chorobou zomrel výtvarník Vladimír Šuster. Posledná rozlúčka s ním sa uskutoční v sobotu 12. septembra o 10:00 hod. v Dome smútku vo Vyšnej Myšli.
Smutná správa zastihla nielen rodinu, ale aj mnohých umelcov, ktorí mu adresujú slová na rozlúčku na sociálnych sieťach.
Vladimír Šuster študoval na Umeleckej priemyslovke v Košiciach, ktorú ukončil v roku 1974. Pôsobil postupne v Krajskom osvetovom stredisku na propagačnom oddelení, na propagácii v ZŤS aj v Dome techniky. Po istom čase začal podnikať v oblasti polygrafie. Túto kapitolu svojho života však považoval za jeden zo životných úletov, ktorý by najradšej prešiel mlčaním. Neskôr sa už “na voľnej nohe” venoval grafickému dizajnu, ilustráciám a maľbe.
Hoci navonok pôsobil vždy veľmi serióznym dojmom, vravel o sebe, že je recesista.
„Myslím si, že som, ale ľudia ma berú až príliš vážne. Neviem prečo. Asi má na to vplyv skutočnosť, že som roky robil v riadiacich funkciách a povinne chodil v kravate, lebo sa to muselo. Hlavne v Dome techniky… Zrejme z toho obdobia si ma ľudia pamätajú ako vážny typ človeka, ktorý nevie robiť srandu. A pritom ja som srandista,” prezradil pred časom v rozhovore pre denník Korzár výtvarník, ktorý však zároveň vysvetľoval, že sranda sa v jeho tvorbe paradoxne neodráža. “Tvorba, to sú vážne veci. Tam riešim seriózne záležitosti a na srandu mám svoje snehové úlety.”
Zo snehu totiž pravidelne modeloval veľkorozmerné sochy, ktoré tešili nielen obyvateľov Vyšnej Myšle, ale aj širokého okolia. Obdivovali tak rokmi jeho Budhu, sfingu, leva či orla. Nezriedka mali aj viac ako 7 metrov.
Ak mal stručne charakterizovať svoju výtvarnú tvorbu, mal problém určiť, čo je jej základom.
„Nič nie je gro. Skrátka, keď mám nápad, ktorý treba realizovať farebne, tak to tak urobím. Myslím, že to robí každý poctivý výtvarník. Že sa neupne len na jednu vec. Keď to cíti tak, že musí len kresliť, tak v poriadku, ale ja maľujem, kreslím, modelujem, vyrezávam… Väčšinu vecí však hneď rozdám. (Smiech.) Stále ma niekto ukecá.” Azda najviac ho však inšpiroval každodenný život.
Rodine aj blízkym vyjadrujeme úprimnú sústrasť.
Od 
