Aurelia: Príbeh včely, ktorý hovorí aj o nás, ľuďoch

Začalo sa to detskými spomienkami na med od susedov-včelárov, pokračovalo rokmi čítania o živote včiel a napokon prišiel príbeh, ktorý Lenka Šingovská dlho nevedela napísať. Aurelia: Príbeh včely je knihou pre deti, no veľa toho dokáže sprostredkovať aj dospelým. O ceste, ktorú si každý z nás musí prejsť, o malých veciach, ktoré majú veľký význam, aj o tom, že nie všetko dôležité dokážeme uvidieť na prvý pohľad.

Niekedy príbeh nevznikne preto, že si ho naplánujeme. Čaká na svoj čas. Tak to bolo aj s Aureliou. Lenka Šingovská mala predstavu o knihe, ktorá by sa dotkla detí aj dospelých, zostala v čitateľovi dlhšie než do poslednej strany a pri opätovnom čítaní odhalila vždy novú vrstvu. Vedela, že by mala byť o včele, len dlho netušila, ako jej príbeh vyrozprávať.

Od medu od susedov k vysnívanej knihe

Ku včelám mala blízko už ako dieťa. Obaja susedia boli včelári, a tak bol doma med priamo od včelára takmer samozrejmosťou.

„Utužovali sa ním susedské vzťahy a bola to možno aj forma bolestného za mnohé bodnutia včelím žihadlom,“ spomína s úsmevom.

Jej detskou rozprávkovou hrdinkou bola Včielka Maja. O vlastnom príbehu o včele však vtedy ešte ani nesnívala. Sen prišiel oveľa neskôr, keď založila vydavateľstvo Class SLOVAKIA a tvorba kníh sa postupne stala nielen jej prácou, ale životným štýlom. Približne pred piatimi rokmi sa začala ponárať do odbornej literatúry. Nakupovala knihy o včelách, odkladala si články a postupne objavovala fascinujúci svet, ktorý sa odohráva v úli aj mimo neho. V približne rovnakom čase dostala pozvanie na besedu vo vranovskej knižnici venovanú práve včelám.

„To bol moment, keď mi už bolo jasné, že témou mojej vysnívanej knihy s hlbokými myšlienkami budú práve včely.“

Lenže vedieť, o čom chcete písať, ešte neznamená vedieť, ako to napísať.

Príbeh, ktorý si našiel svoj čas

Napokon prišiel rok 2026. Pre autorku mimoriadne turbulentný, ktorý priniesol udalosti, ktoré sa jej hlboko dotkli. A práve vtedy sa stalo niečo, čo sa pri tvorbe niekedy stáva. To, čo bolo bolestivé, dostalo inú podobu.

„Uvoľnené emócie som pretavila do kreatívnej tvorby. A tak sa zrodil príbeh o včele. Bez vedomého plánovania či konceptu. Postavený na predchádzajúcom záujme o svet včiel.“

Možno aj preto je Aurelia viac než len príbehom o včele. Je príbehom o ceste. O tom, že niekedy nevieme, kam nás život vedie, a predsa sa na tú cestu musíme vydať.

Prečo práve včela?

V malinkom tele včely sa podľa autorky ukrýva oveľa väčší svet.

„Včela na svojich drobných nôžkach nesie osud celej planéty. Ak si raz uvedomíme skutočnú hĺbku tejto myšlienky, na včely sa budeme pozerať inak.“

Čím viac Šingovská včely spoznávala, tým viac ju fascinovalo, čo všetko dokážu. Ich schopnosť spolupracovať, prispôsobovať sa, vytvárať a zároveň fungovať ako súčasť celku.

„Každá včela vie, že je súčasťou včelieho superorganizmu, ktorý funguje ako jeden dobre organizovaný celok desaťtisícov včiel a jej prínos pre včelie spoločenstvo je potrebný. Správajú sa podľa toho, aj keď jasného veliteľa vydávajúceho rozkazy, príkazy, zákazy, pravidlá nemajú. No nie je to fascinujúce? Vo svete ľudí sa máme od včiel čo učiť.“

A práve tu sa svet malej Aurelie začína nenápadne prelínať so svetom človeka.

Každý má svoju cestu

Aurelia postupne spoznáva úľ, kvety, peľ, nektár aj vodu. A potom sa vydáva objavovať svet. Jej cesta je však zároveň metaforou toho, čo čaká každého z nás.

„Symbolizuje život človeka,“ vysvetľuje autorka. „V poetickom príbehu pre deti nájde dospelý čitateľ zrkadlo odrážajúce fragmenty jeho vlastného života z obdobia detstva, dospievania i dospelosti. A možno niektoré ho ešte len čakajú.“

Práve preto podľa nej nemá Aurelia jediný správny výklad.

„V príbehu každý nájde niečo iné, keďže životné cesty ľudí a aj ich vnímanie okolitého sveta sa líšia a denne vyvíjajú. A práve v tom spočíva čaro knihy Aurelia: Príbeh včely.“

Nie všetko dôležité uvidíme na prvý pohľad

Možno najvýraznejšou vetou knihy je: „Skús sa pozerať dlhšie… Nie všetko, čo je dôležité, uvidíš na prvý pohľad.“ Je to veta o včelách. Ale zároveň o ľuďoch.

„Táto veta je zhrnutím všetkého, čo som sa dlho sama učila,“ hovorí Šingovská. „Je v nás veľa predsudkov… Pri dlhšom pozorovaní a skúmaní javov v prírode a sveta ľudí dokážeme preniknúť pod povrch a priblížiť sa k pochopeniu ľudí, seba i diania v spoločnosti i našom živote.“

A možno práve toto je jedna z najkrajších vecí, ktoré môže kniha dieťaťu ponúknuť – nie hotovú odpoveď, ale chuť pozerať sa, pýtať sa a objavovať.

Aurelia je detská kniha, no autorka by bola rada, keby si pri jej čítaní niečo uvedomili aj rodičia.

„Všetko so všetkým súvisí. Viac, než si to bežne uvedomujeme. Každé naše konanie. Každé naše slovo. Majú moc ovplyvňovať nás i iných a to z dlhodobého hľadiska… Aj ničivé búrky v živote človeka môžu byť premenené na poklady, ktoré prinášajú radosť iným. Kniha Aurelia: Príbeh včely nech je toho pripomienkou. Pre čitateľov. Aj pre mňa.“

Šesťdesiat akvarelových pohľadov do Aureliinho sveta

K príbehu patria aj ilustrácie. Je ich šesťdesiat a ich autorkou je samotná Lenka Šingovská.

Kreslenie a maľovanie ju sprevádzalo už od detstva. Ako samouk skúšala rôzne techniky, no v dospelosti si obľúbila najmä akvarel. Šesťdesiat ilustrácií by však ručne maľovala roky. Preto využila svoje predchádzajúce skúsenosti s fotografiou a počítačovým spracovaním. Fotokoláže najskôr zostavovala podľa príbehu a následne ich digitálne pretvárala do podoby akvarelov. Celý proces jej zabral necelé tri mesiace.

Možno po tejto knihe začnete pozorovať včely inak

Čím viac autorka Aureliu spoznávala, tým viac si uvedomovala, že príbeh malej včely v skutočnosti hovorí o veľkých veciach.

O spolupráci. O ceste. O prijatí vlastného miesta. O tom, že každý život má svoj význam. A predovšetkým o potrebe zastaviť sa.

Kniha Aurelia: Príbeh včely vychádza 30. októbra 2026. Ide o slovensko-anglické vydanie s 60 akvarelovými ilustráciami, určené deťom aj rodičom. V predpredaji je dostupná aj priamo cez Class SLOVAKIA.