Jonsy Gáll namaľoval vieru, dávanie aj stratu. Výstava Podobenstvá pozýva pozerať sa dlhšie

Maľovanie môže byť meditáciou, tichom aj osobnou modlitbou. Pre košického výtvarníka Jonsyho Gálla je však aj spôsobom, ako premýšľať o veciach, ktoré sa niekedy ťažko pomenúvajú slovami. Jeho nová výstava Podobenstvá vo Veritase prináša pätnásť obrazov, z ktorých osem vzniklo špeciálne pre túto príležitosť. Hoci ide o sprievodné podujatie Festivalu sakrálneho umenia, jej témy môžu osloviť aj človeka, ktorý sa za veriaceho nepovažuje.

Jonsy Gáll sa ku sakrálnym motívom vo svojej tvorbe vracia dlhodobo. Už v minulosti nám hovoril, že maľovanie sakrálnych vecí je preňho určitou formou modlitby. Tentoraz sa k tejto téme vrátil ešte osobnejšie.

„Čo pre mňa znamená viera? Nie je to také ľahké. Asi pokoj. Meditáciu. Častokrát meditujem pri tom, keď maľujem. V podstate sa to, keď niečo dávam na plátno, rovná nejakej modlitbe,“ hovorí.

Výstava Podobenstvá, ktorá je sprievodným podujatím Festivalu sakrálneho umenia 2026, vznikala niekoľko mesiacov. Z pätnástich vystavených diel je približne polovica nová, pričom osem obrazov vytvoril umelec priamo pre túto výstavu. Niektoré dokončoval prakticky ešte tesne pred otvorením.

„Vrátil som sa k takým témam a motívom, ktoré som dlho držal v hlave. Nejako som ich doposiaľ odkladal a teraz som si povedal, že je ten pravý čas urobiť napríklad aj tŕňovú korunu. Možno desať rokov ju držím v hlave a nikdy nebola správna príležitosť.“

Pomohlo mu aj leto, počas ktorého mohol maľovať vonku. A hoci vznik obrazov sprevádzalo premýšľanie o téme, Gáll nechcel všetko dopredu presne naplánovať.

Nie biblické podobenstvá, ale príbehy o dávaní

Názov výstavy môže návštevníka priviesť k predstave konkrétnych biblických príbehov. Kurátorka Lenka Šafranová však upozorňuje, že Podobenstvá treba chápať trochu inak.

„Zaujímavosťou je, že napriek tomu, že sa výstava volá Podobenstvá, ani jedno biblické podobenstvo, Kristovo podobenstvo v pravom význame slova, tu nenájdeme. Čo tu ale nájdeme, je podobenstvo ako alegorický príbeh, ktorý nám rozpráva o dávaní, o rozdávaní sa, o tom, čo znamená darovať sa a čo to so sebou prináša.“

A práve tu sa výstava začína odkláňať od jednoduchého zobrazovania náboženských motívov.

Dávanie totiž podľa Šafranovej nemusí znamenať iba niečo pozitívne. Môže prinášať aj stratu. Na obrazoch sa preto objavuje Kristus, jeho učeníci, ale aj Kristova matka a jej vlastný príbeh. Príbeh ženy, ktorá od chvíle, keď svojho syna má, zároveň žije s vedomím, že raz sa jej odovzdá svetu.

„A čo jej ostane? To môže byť pokojne tá vyobrazená prázdna klietka, to môže byť prázdny tanier.“

Výstava teda pracuje s metaforami plného a prázdneho stola, Kristovho tela, dávania aj prijímania. Plný stôl môže znamenať bohatstvo, ale zároveň za ním nemusí nikto sedieť. A aj samotné prijatie daru je otázkou slobodnej voľby.

„Je to o tom, že môžete si vziať, no nemusíte. Je to aj o nejakej slobodnej voľbe a zároveň o tom, čo to prináša,“ vysvetľuje kurátorka.

Duchovno nie je len náboženstvo

Práve tu sa Podobenstvá môžu otvoriť aj návštevníkom, ktorí sa nepovažujú za veriacich.

„Výstava je síce súčasťou festivalu sakrálneho umenia, ale Jonsy nemaľuje sakrálne umenie. Maľuje obrazy s duchovnou tematikou, okrem iného. A to duchovno je veľmi široký pojem,“ hovorí Šafranová.

Duchovno podľa nej nemusí byť iba o biblických výjavoch. Môže byť o vnútornom nepokoji, rozrušení, otázkach, ktoré si človek kladie sám pre seba. A presne tieto stavy možno čítať aj z Gállovho charakteristického maliarskeho rukopisu.

Jeho expresívne ťahy, nánosy farby, stekanie či rozriedenie pigmentu nepôsobia ako snaha vytvoriť dokonalý a uhladený obraz. Skôr zachytávajú emóciu a vnútorný pohyb.

A práve v tom je možno jedna z najväčších predností výstavy. Návštevník nemusí poznať všetky biblické príbehy ani zdieľať autorovu vieru, aby v obrazoch našiel vlastnú emóciu.

Od synagógy k Veritasu

Výstava Podobenstvá pritom prichádza krátko po Gállovej výraznej výstave Okamihy v Starej ortodoxnej synagóge na Zvonárskej ulici, kde po prvýkrát predstavil ucelenú kolekciu svojich zátiší.

Je zaujímavé sledovať, ako rozdielne priestory a témy dokážu jeho tvorbu posunúť. Kým v synagóge boli v centre každodenné okamihy a predmety, vo Veritase sa objavujú figúry, príbeh a výrazná duchovná rovina.

Jeho rukopis však zostáva rozpoznateľný. A hoci sa mení téma, spôsob, akým s farbou a výrazom pracuje, zostáva jeho.

Podobenstvá môžete čítať po svojom

Výstava Podobenstvá potrvá vo Veritase do 15. januára 2027. Jej súčasťou bude aj komentovaná prehliadka s Jonsym Gállom a kurátorkou Lenkou Šafranovou, ktorá sa uskutoční 19. novembra o 17.00 hod. Vstup na výstavu je voľný.

Možno sa pri nej oplatí na chvíľu zabudnúť na otázku, čo tým chcel autor povedať. A jednoducho sa pozerať. Na plný a prázdny stôl. Na postavy. Na farby. Na gesto. Na to, čo obraz vyvolá v nás. Pretože ako hovorí Jonsy Gáll, maľovanie je preňho meditáciou. A možno aj návšteva dobrej výstavy môže byť na chvíľu podobným zastavením.

Fotografie v článku: A. Bercik