Napriek tomu, že Slováci podľa štatistík patria k najmenej aktívnym európskym čitateľom, stále je nás dosť aj takých, ktorí pravidelne vypĺňajú voľný čas práve knihou. Nové knižné tituly sa na nás valia v priebehu celého roka. Kníhkupectvá sa s príchodom kaviarenského konceptu stali oázami pokoja a je skutočne ťažké odkráčať z nich bez úlovku.
Recenzie lákajú k prečítaniu a dizajnové obálky aj k nákupu. O ekologickom dopade tlače kníh rozprávať netreba. Nie som v tomto žiadny svätec, tiež nedám dopustiť na podmanivú vôňu čistučkých, nových knižiek a priznám sa, že ako autorka by som šla sama proti sebe, keby som hlásala tlačené knihy nekupovať. Dá sa to však aj inak – prezradím vám, ako to robím ja.
Ako veľa čítať a neskrachovať
Ak prelúskate viac ako 20 kníh ročne, pri priemernej cene knihy pätnásť eur vás tento koníček môže vyjsť aj na niečo cez tri stovky. Od študentských čias ostávam verná knižnici, keďže je to lacný a navyše ekologický spôsob, ako neprísť na mizinu a nezahltiť domácnosť novotou voňajúcimi výtlačkami. V košickej Štátnej vedeckej knižnici mám tak za 5,50 ročne prístup k obrovskému množstvu titulov rôznych žánrov, ktoré pravidelne dopĺňajú.
















[…] sa vám nič podobné nestalo, ideálne je prečítať si o odvrátenej strane internetu a poučiť sa skôr, než bude […]